aktualizované: 02.03.2017 14:45:13 

S veselou mysľou na večné časy a nikdy inak!

Carnegie; Ako na ľudí
Loading
Ďalšie podsekcie zobrazíte kliknutím na titulky v záhlaví stránky

Carnegie; Ako na ľudí...

 

Dale Carnegie

Ako získavať priateľov a pôsobiť na ľudí

Zhrnutie obsahu knihy, ktorej prvé vydanie dosiahlo predaj až 15 miliónov výtlačkov

 

I. Základné spôsoby správneho jednania s ľuďmi:

 

1) Nikdy nikoho nekritizujte, neodsudzujte a nesťažujte si.

2) Poctivo a úprimne oceňujte druhých. Svoje uznanie im dajte najavo.

3) Vzbuďte u druhých naliehavú chuť danú úlohu vykonať.

 

1)

Nikdy nikoho nekritizujte, neodsudzujte a nesťažujte si.

„Ak chcete zbierať med neprevracajte úľ.“

Je zbytočné kritizovať pretože kritika vyvoláva obranný postoj a väčšinou bráni človeku v tom aby posudzoval vec nestranne. Kritika je dokonca nebezpečná,pretože zraňuje ľudskú hrdosť, ničí pocit vlastnej dôležitosti a vyvoláva odpor.

B. F. Skinner, svetoznámy psychológ, dokázal svojimi výskumami, že zvieratá, ktoré boli za svoje dobré správanie odmeňované, sa učili podstatne rýchlejšie a lepšie si udržiavali naučené vedomosti, než tie zvieratá, ktoré boli za svoje zlé správanie trestané.

John Wanamaker, zakladateľ siete obchodov, ktoré nesú jeho meno, sa Daleovi Carnegiemu raz zveril: „Už pred tridsiatimi rokmi som pochopil, že je zbytočné sa  rozčuľovať. Mám dosť problémov s tým, aby som napravil svoje vlastné nedostatky, prečo by som sa mal teda hnevať preto, že Boh neobdaroval všetkých ľudí rovnakou porciou inteligencie.“

Wanamaker pochopil túto pravdu veľmi skoro, ale ja sám (Dale Carnegie) som sa cez tridsať rokov pretĺkal týmto starým svetom, než som konečne pochopil, že v deväťdesiatich deviatich prípadoch sto sa ľudia spravidla neobviňujú z ničoho, aj keď spáchali tú najhoršiu vec.

2

George B. Johnston z Enidu v Oklahome je bezpečnostný technik u jednejstavebnej spoločnosti. K jeho povinnostiam patrí dozerať, či zamestnanci nosia prilby, kedykoľvek sú na stavenisku. Rozprával, že kedykoľvek nachytal niekoho bez prilby, prísne mu vynadal a vinníci sa museli prispôsobiť. Výsledkom bolo, že zamestnanci prijímali jeho výčitky s podráždenosťou a ako náhle sa vzdialil, prilby si aj tak zložili. Rozhodol sa teda pre iný prístup. Keď znovu pristihol pracovníkov bez prilby, spýtal sa ich, či je toľko nepríjemné nosiť neustále túto ochrannú pomôcku, alebo ju odkladajú preto, že im nesadnú. Potom zmierlivo vysvetlil pracovníkom, že tieto prilby boli vyvinuté pre ich ochranu proti úrazom, a odporučil im, aby ich počas práce nosili. Výsledkom bolo väčšie porozumenie pre tento predpis a zmizol aj odpor a zloba.

Kedykoľvek zaobchádzate s ľuďmi, uvedomte si, že zaobchádzate s logickyuvažujúcimi bytosťami. Prichádzate do styku so stvoreniami plnými emócií, predsudkov, ktorých konanie je motivované hrdosťou a priečnosťou. Jedine nerozumný človek druhých kritizuje, odsudzuje a sťažuje si – napriektomu je stále veľa pochábľov, ktorí sa tak správajú. Chápať a odpúšťať totiž vyžaduje charakter a sebakontrolu. Miesto toho, aby sme odsudzovali druhých, snažme sa ich pochopiť. Snažme sa pochopiť prečo sa tak správajú. Je to rozhodne výhodnejšie a viac vzrušujúce než kritika. Prináša to takisto viac sympatií, znášanlivosti a láskavosti. „Ten kto pozná všetky pohnútky, ten tiež vie všetko odpustiť.
2

„Nikdy nikoho nekritizujte, neodsudzujte a nesťažujte si.“

Poctivo a úprimne oceňujte druhých. Svoje uznanie im dajte najavo.

Veľké tajomstvo správneho spôsobu, ako jednať s ľuďmi

S. Freud povedal, že všetko, čokoľvek konáme, pramení z dvoch zdrojov:

zo sexuálnej potreby a z túžby po vyniknutí.

John Dewey, jeden z najväčších amerických psychológov, to vyjadril trochu

odlišne. Dr. Dewey povedal, že najsilnejšou ľudskou pohnútkou je „túžba stať sa

dôležitým“. Zapamätajte si tento výrok, pretože je veľmi dôležitý a ešte o ňom budem

písať.

Čo teda vlastne chceme? Zoznam niektorých vecí, ktoré ľudia vyžadujú:

1) Zdravie a zachovanie života

2) Jedlo

3) Spánok

4) Peniaze a veci, ktoré si za ne môžeme kúpiť

5) Nádej na posmrtný život

6) Sexuálne uspokojenie

7) Zaistenie slušného života našich detí

8) Pocit dôležitosti

 

3

Takmer všetky tieto priania sa nám spravidla vyplnia s výnimkou posledného.

Ale stále v nás ostáva hlboká túžba, ktorá býva mále kedy vyplnená. Je to práve to, čo Freud nazýva „túžbou stať sa významným“. A Dewey zase hovorí o „prianí stať sa dôležitým“.

Túžba po naplnení pocitu dôležitosti jedným z hlavných rysov, ktoré nás, ľudí,

odlišujú od zvierat.

Bola to túžba po naplnení pocitu dôležitosti, ktorá hnala nevzdelaného,

chudobného predavača drogérie, aby študoval právnické knihy nájdené na dne sudu, ktorý kúpil spolu so starými rárohami za päťdesiat centov. Volal sa Abraham Lincoln.

Bola to práve tá istá túžba, ktorá prinútila Dickensa, aby napísal svoje

nesmrteľné diela. Rovnaká potreba nútila Rockefellera, aby hromadil svoje milióny,

bez toho, že by ich kedy minul.

Priemerný mladý zločinec, tvrdí E.P. Mulrooney, bývalý policajný riaditeľ,

zháňa noviny, ktoré z neho urobili hrdinu ihneď ako skončí za mrežami. Netrápi ho

koľko rokov si má odsedieť, keď sa môže pozerať na novinové stránke, kde sa delí

o priazeň čitateľov spolu s politikmi, športovými a filmovými hviezdami.

Povedzte mi, ako uspokojujete svoj pocit dôležitosti a ja vám poviem, aký ste.

Podľa toho sa totiž formuje váš charakter a takisto o vás najviac vypovedá.

Charles Schwab bol jedným z prvých v americkom biznise, ktorého ročný plat

presiahol milión dolárov. Bolo to v dobe keď sa 2600 dolárov za rok považovalo za

slušný plat. Shwaba si v roku 1921 vybral Andrew Carnegie ako prvého prezidenta

novo vytvorenej spoločnosti United States Steel Company.

Schwab vedel o spracovávaní oceli omnoho menej, než mnohí z tých, ktorí

pracovali pod ním. Schwab tvrdil, že svoj obrovský plat dostával pre svoju schopnosť zaobchádzať s ľuďmi. Tu je jeho tajomstvo vyjadrené v slovách:

„Považujem svoju schopnosť nadchnúť ľudí, za svoju najväčšiu prednosť

a domnievam sa, že jedine ocenením a povzbudením dostanete z ľudí to najlepšie, čo v sebe majú. Nič iného tak nezabíja ctižiadosť ako kritika od nadriadených. Nikdy nikoho nekritizujem. Skôr sa snažím podnietiť ľudí k práci. Za každú cenu chválim a nevyhľadávam chyby. Ak som s niečím spokojný, úprimne to ocením a nešetrím na

chvále.“

Pozor na lichotenie. Z dlhodobého hľadiska lichotenie urobí viac škody než úžitku.

Aký je rozdiel medzi ocenením a lichotením? Ocenenie je úprimné a vychádza

zo srdca, zatiaľ čo lichotenie je neúprimné a vychádza len z úst. Ocenenie je

nesebecké, zatiaľ čo to druhé je sebecké. To prvé je všeobecne uznávané,

kým lichotením ľudia opovrhujú.

 

„Poctivo a úprimne oceňujte druhých. Svoje uznanie im dajte najavo.“

4

 Vzbuďte u druhých naliehavú chuť danú úlohu vykonať.

„Ten kto toto dokáže, s tým kráča celý svet. A kto na to nemá, putuje sám.“

Kedykoľvek idem chytať ryby, zaujímam sa o to čím si ich získam a nemyslím

na to, čo chcem ja. Ak by ste na háčik zavesili jahodu zo smotanou, zrejme by ste

žiadne ryby nechytili. Ryby chcú totiž červy a jahody ich nezaujímajú.

Prečo teda nepoužiť rovnakú metódu, keď sa snažíme chytať ľudí? Hovoriť

o tom čo chcete vy je detinské a absurdné. Samozrejme, že vy sa zaujímate o to čo

chcete ale nikoho iného toto všetko nezaujíma. Zvyšok sveta sa totiž správa presne

ako vy – každý sa stará len o to svoje.

Z toho vyplýva, že jediný spôsob, ako zapôsobiť na druhých, spočíva v tom,

že budete hovoriť o tom, čo zaujíma ich, a ukážete im, ako dosiahnuť ciele,

ktoré si stanovili.

Švagriná Andrewa Carnegieho mala starosti o svojich dvoch synov. Študovali na

Yale a boli príliš zamestnaní svojimi starosťami, aby si sadli ku stolu a napísali list

domov. Listy, ktoré im posielala ich matka si však vôbec nevšímali.

Carnegie sa stavil o sto dolárov, že ich prinúti k odpovedi bez toho, že ich o to

vôbec požiada. Carnegie poslal svojim synovcom list, v ktorom sa ich pýtal na to ako

sa majú, ako im ide škola a na konci len tak mimochodom poznamenal, že každému

z nich posiela šek na 5 dolárov.

Samozrejme, že zabudol spomenuté šeky priložiť.

Čoskoro prišli odpovede, v ktorých chlapci ďakovali „drahému strýkovi

Andrewovi“ za jeho láskavý záujem, ale... a zvyšok si už asi domyslíte sami.

Ak existuje nejaké tajomstvo úspechu, tak spočíva v schopnosti postaviť sa na

miesto druhého a vidieť celú vec ako svojimi, tak aj jeho očami.

Svet je plný ľudí, ktorí sa starajú len o svoje záujmy. Takže tí vzácni ľudia,

ktorí nesebecky slúžia druhým, majú potom neobyčajný úspech. Nemajú totiž

v podstate konkurenciu.

Jeden pán, sa bál o svojho malého chlapca, pretože mal podváhu a odmietal

poriadne jesť. Jeho rodičia najskôr použili obvyklé metódy: „Maminka chce, aby si

zjedol to či ono, ocko si praje, aby si jedol a bol z teba urastený chlap.“

Zaujímali ale toho chlapca priania jeho rodičov? Nie, vôbec ich nevnímal.

Nikto nemôže očakávať, že trojročné dieťa sa na problém bude pozerať očami

tridsaťročného otca. A práve toto však tento otecko očakával. Potom si ale položil

otázku „Čo by mohol chcieť ten náš chlapec? A ako by som najlepšie spojil jeho

prianie s mojím?“

Riešenie bolo hneď po ruke, stačilo len trochu rozmýšľať. Jeho syn mal

trojkolku, na ktorej sa rád vozil po chodníku pred ich domom v Brooklyne. Len o pár

domov ďalej býval jeden väčší chlapec, bitkár, ktorý za každým zhodil malého

chlapca z trojkolky a vozil sa on, až kým nezakročila matka poškodeného. To sa

opakovalo takmer každý deň. Chlapec teda túžil po odvete. Jeho najväčším prianím

bolo rozbiť bitkárovi nos. A keď mu otec vysvetlil, že silnejšieho chlapca zbije keď

bude silnejší a na to musí poriadne jesť, prestali mať s jedlom problémy. Chlapec

dokonca začal jesť od špenátu po nasolenú makrelu len preto, aby stĺkol bitkára, ktorý ho toľko ponižoval. Podobným spôsobom vyriešili aj ostatné problémy.

 

Vzbuďte u druhých naliehavú chuť danú úlohu vykonať.“

 

II. Šesť spôsobov, ako sa stať obľúbeným:

1) Naozaj sa zaujímajte o druhých.

2) Usmievajte sa.

3) Pamätajte si, že každému znie jeho meno príjemne a je pre neho tým     najdôležitejším.

4) Musíte vedieť počúvať. Povzbudzujte druhých, aby hovorili o sebe.

5) Hovorte predovšetkým o tom, čo zaujíma druhých.

6) Dajte druhému najavo, že si uvedomujete jeho osobnú dôležitosť, a urobte to úprimne.


1) Naozaj sa zaujímajte o druhých.

„Konajte podľa týchto rád a budete všade vítaný.“

Môžete si získať za dva mesiace oveľa viac priateľov tým, že sa budete

úprimne zaujímať o druhých, než keby ste sa dva roky snažili donútiť druhých

k záujmu o vás samotných.

Newyorská telefónna spoločnosť robila podrobnú štúdiu telefónnych

rozhovorov, aby zistila, ktoré slovo je najviac používané. Áno, uhádli ste, je to osobné

zámeno „ja“. Bolo použité 3900 krát v 500 telefónnych rozhovoroch. Samé ja, ja a nič

iné než ja. Koniec koncov, keď uvidíme skupinovú fotografiu, na ktorej sa tiež

vyskytujeme, koho na nej asi najskôr hľadáte?

Alderov výrok: Človek, ktorý sa nezaujíma o druhých, máva najväčšie

problémy vo svojom živote a spravidla najviac zraňuje druhých. U týchto ľudí

je treba hľadať zdroj všetkých zlyhaní ľudského pokolenia.

6

Záujem o zdanlivo bezvýznamných ľudí pomohol udržať zisky obchodnému

cestujúcemu Edwardovi M. Sykesovi z Chathamu v štáte New Jersey.

„Pred mnohými rokmi som ako zástupca firmy Johnson a Johnson navštevoval

zákazníkov v oblasti Massachusetts. Jedným z odberateľov bola drogéria v Hinghamu.

Kedykoľvek som vstúpil do obchodu, vždy som si nejakú chvíľku pohovoril

s predavačmi ešte predtým, než som zašiel za majiteľom s ponukou tovaru. Jedného

dňa som prišiel a majiteľ mi oznámil, že už nemá záujem kupovať výrobky od firmy

Johnson a Johnson, pretože si myslí, že táto firma sa príliš zameriava na potravinárske obchody na škodu malým drogériám. Odišiel som bez nálady a niekoľko hodín som sa prechádzal mestom. Nakoniec som sa rozhodol vrátiť sa do obchodu a vysvetliť majiteľovi stav vecí. Keď som sa vrátil pozdravil som personál, ako obvykle. Len čo som vstúpil do kancelárie majiteľa, uvítal ma s úsmevom. A hneď na to mi dal objednávku, ktorá bola raz tak veľká ako obvykle. Spýtal som sa ho čo sa vlastne stalo v dobe mojej neprítomnosti. Majiteľ povedal, že chvíľu po mojom odchode prišiel do jeho kancelárie jeden z predavačov s tým, že ja som jediný zo všetkých obchodných zástupcov, ktorému stojí za to pozdraviť pri vstupe do obchodu personál. A predavač povedal, že ak si niekto zaslúži objednávky tak som to ja nikdy som nezabudol, že úprimný záujem o druhých je najväčšie bohatstvo

každého obchodného zástupcu, čo samozrejme platí pre všetkých ľudí.

Ak chceme získať priateľov, urobme niečo pre druhých, niečo, čo vyžaduje

čas, energiu, nezištnosť a pozornosť.


2) Usmievajte sa.

„Jednoduchý spôsob, ako hneď urobiť dobrý dojem“

Dr. Stephen K. Sproul, veterinár z Raytownu v štáte Missouri, rozprával o jednom takom dni, keď čakáreň bola plná ľudí, ktorí prišli so svojimi miláčikmi na

očkovanie. Nikto s nikým neprehovoril a každý by určite vedel o tucte iných vecí,

ktoré by mohol urobiť, zatiaľ čo tu marí čas čakaním. „Sedelo tu šesť alebo sedem

zákazníkov,“ rozprával nám v triede, „keď vošla maminka s deväťmesačným deckom

a mačkou. A náhoda to chcela, že si sadla vedľa pána, ktorý už bol skoro bez seba zo samého dlhého čakania. Dieťa sa potom na tohto muža usmialo širokým detským

úsmevom, práve takým, aký je charakteristický pre malé deti. A čo asi urobil ten pán?

Presne to, čo by ste urobili aj vy sami – samozrejme že sa na dieťa tiež usmial.

Čoskoro sa rozvinula konverzácia medzi ním a matkou dieťaťa – hovorilo sa o jej

dieťati i o jeho vlastných vnúčatách a zakrátko sa živo bavila celá čakáreň – nudné

vysedávanie sa zmenilo na príjemný a zábavný zážitok.“

 

Vedúci osobného oddelenia jedného veľkého newyorského obchodného domu

mi povedal, že oveľa radšej prijme predavačku, ktorá ani nevychodila základnú školu, ale vie sa usmievať, než by prijal podmračeného doktora filozofie.

Váš úsmev je pre druhých znamením dobrej vôle a rozradostní všetkých, ktorí

vás stretnú. Pre človeka, ktorý stretol tucet zamračených tvárí je váš úsmev

ako záblesk slnka, ktorý prerazil hradbu mrakov.

Pred rokmi v jednom obchodnom dome ako výraz uznania svojim predavačom,

ktorí prestáli tlak, ktorému boli po dobu Vianoc vystavení, vyvesili nasledujúci

inzerát s prostým textom:

Hodnota úsmevu vo vianočnom čase: Nestojí nič, ale znamená veľa.

Obohatí každého, komu je určený bez toho, že by ubral tým, ktorí ho dávajú.

Trvá len chvíľku, ale často uviazne v pamäti na dlhú dobu.

Nikto nie je tak bohatý, aby sa bez neho mohol obísť, a nikto naopak tak chudobný,

aby sa ním nestal bohatším. Vytvára šťastné domovy, podnecuje dobrú vôľu v obchode a je znamením priateľstva.

Je odpočinkom unavenému, denným svetlom pre skľúčeného, slnečnou žiarou pre

smutného a prirodzenou protilátkou na problémy života.

Nemôžete si ho kúpiť, vyžobrať, vypožičať ani ukradnúť, pretože nie je žiadnym

pozemským statkom, skôr než je darovaný.

A ak vás ním v poslednej minúte vyčerpávajúcich predvianočných nákupov náš

predavač už nemá silu obdarovať, môžeme vás poprosiť o jeden váš?

Pretože nikto nepotrebuje úsmev toľko ako ten, kto už nemá žiaden na rozdávanie.

„Usmievajte sa.“

 

3) Pamätajte si, že každému znie jeho meno príjemne a je pre neho tým  najdôležitejším.

Ak to nezvládnete, čakajú vás problémy

Sid Levy navštevoval nejaký čas muža, ktorý sa volal Nicodemus Papadoulus.

Väčšina ľudí mu hovorila jednoducho „Nic“. Levy nám rozprával: „Dal som si zvlášť

záležať, aby som niekoľkokrát správne osamote vyslovil jeho plné meno, skôr než som ho išiel navštíviť. A keď som ho oslovil plným menom: Dobré popoludnie pán

Nicodemus Papadoulus, bol doslova šokovaný. Niekoľko minút nemohol prehovoriť.

Nakoniec povedal, a slzy sa mu valili po tvári: Pán Levy, za celých pätnásť rokov, čo

som tu v tejto zemi, si nikto nedal prácu, aby ma oslovil mojím plným menom.“

Keď mal Andrew Carnegie, oceľový kráľ, desať rokov objavil, akú ohromnú

dôležitosť prikladajú ľudia svojim menám. A používal tento objav, aby si zaistil

spoluprácu druhých. Keď žil ešte ako chlapec v Škótsku, dostal králičiu samicu. Za

chvíľu mal plný košík malých králikov, ale nič, čím by ich nakŕmil. Ale mal skvelú

myšlienku. Povedal deťom zo susedstva, že ak mu donesú dosť jedla pre králiky,

pomenuje po nich králiky, na ich počesť.

Tento plán mu dokonale zabral a Carnegie si ho zapamätal.

Po rokoch zarobil milióny tým, že použil rovnakú technológiu v obchode.

Polovicu času, keď je nám niekto nový predstavený, prehovoríme, a vo chvíli,

keď sa sním lúčime, si už ani nespomenieme na jeho meno.

8

Vypýtaná informácia alebo naša požiadavka, býva umocnená, keď je

vyslovená zároveň s menom osoby, na ktorú sa obraciame, od servírky až po

riadiacich pracovníkov.

 

Použitie mena má kúzelný účinok pri našom jednanís ľuďmi.

„Pamätajte si, že každému znie jeho meno príjemne a je pre neho tým

najdôležitejším.“

 

4) Musíte vedieť počúvať. Povzbudzujte druhých, aby hovorili o sebe.

Jednoduchý spôsob, ako úspešne viesť rozhovor

Raz som stretol jedného význačného botanika na party v New Yorku, ktorú

usporiadal akýsi nakladateľ. Ešte nikdy som pred tým nehovoril so žiadnym

botanikom a zistil som, že je to úžasný zážitok. Sedel som doslova na okraji stoličky

a počúval jeho rozprávanie, keď hovoril o exotických rastlinách a experimentoch,

ktoré majú za cieľ vypestovať nové odrody vhodné pre zimné záhrady. Sám som totiž

mal malý skleník, tak som privítal, že mi pomohol vyriešiť nejaké moje problémy.

Ako som už povedal, to všetko sa odohralo na party. Bolo tu veľa ďalších hostí,

ale ja som prekročil všetky spoločenské pravidlá, nikoho som si nevšímal a hovoril len s týmto botanikom.

Prišla polnoc. So všetkými som sa rozlúčil a odišiel. Botanik po mojom odchode

zašiel za hostiteľom a povedal mu o mne niekoľko lichotivých slov o uznaní. Povedal,

že dokážem „veľmi zaujímavo rozprávať“.

Ale bola to pravda? Veď som dohromady nič nepovedal. Urobil som len jedinú

podstatnú vec, bol som sústredeným poslucháčom. Poslúchal som, pretože ma to

úprimne zaujímalo a môj spoločník to prirodzene vycítil.

Ak by ste sa radi stali dobrými partnermi pre rozhovor, buďte pozornými

poslucháčmi. Dávajte ľuďom otázky, na ktoré budú radi odpovedať.

Povzbudzujte ich, aby hovorili o sebe a o tom, čo dosiahli.

„Musíte vedieť počúvať. Povzbudzujte druhých, aby hovorili o sebe.“

 

5) Hovorte predovšetkým o tom, čo zaujíma druhých.

Ako zaujať druhých Najlepšia cesta k srdcu každého človeka je, keď hovoríme o veciach, ktoré ho najviac zaujímajú.

Geniálny Wiliam Lyon Phelps, esejista a profesor literatúry na Yale, sa o tom

presvedčil ešte ako chlapec.

„Keď som mal osem rokov, strávil som víkend u mojej tety Libby Linsleyovej

v Stratforde. Jeden večer prišiel do domu na návštevu muž stredného veku. Potom, čo prehodil pár spoločenských fráz s mojou tetou, zameral svoju pozornosť na mňa. V tej dobe som sa vášnivo zaujímal o člny a návštevník so mnou hovoril na túto tému spôsobom, ktorý ma úplne nadchol. Keď odišiel, hovoril som o ňom s nadšením. Aký je to človek! Teta mi povedala, že je to newyorský právnik, ktorý sa v skutočnosti asi málo zaujíma o člny. O člnoch so mnou hovoril jednoducho preto, že je to zdvorilý človek. Videl, že sa zaujímaš o člny, tak hovoril o veciach, ktoré by ťa podľa neho mohli potešiť. Snažil sa byť jednoducho príjemný. Nikdy v živote som na tetinu poznámku nezabudol.“

 

„Hovorte predovšetkým o tom, čo zaujíma druhých.“

6) Dajte druhému najavo, že si uvedomujete jeho osobnú dôležitosť,

a urobte to úprimne.

Ako sa stať ihneď obľúbeným

Stál som raz v rade u priehradky s listami na poštovom úrade v New Yorku.

Všimol som si, že úradník sa pri svojej práci zrejme nudí – vážil obálky, predával

známky, vydával potvrdenia a menil drobné – stále tá istá monotónna práca rok za

rokom. A tak som si povedal: Pokúsim sa získať si niečím tohto muža. Samozrejme

aby som si jeho priazeň získal, musím mu povedať niečo milého, prirodzene však, že

nie o sebe, ale o ňom samotnom. Okamžite som spozoroval niečo, čo si bezpochyby

pochvalu vyžadovalo.

A tak, zatiaľ čo vážil moju obálku, poznamenal som s obdivom: „Závidím vám

vaše vlasy.“

Vzhliadol takmer naľakane, ale jeho tvár sa rozžiarila. „Ďakujem, ale už to nie

je, čo bývalo,“ povedal polichotene a ja som ho uistil, že jeho vlasy sú stále skvelé.

Bol nesmierne potešený. Chvíľku sme sa ešte rozprávali a nakoniec mi povedal, že

veľa ľudí obdivuje jeho vlasy.

Stavím sa, že večer, keď prišiel domov, všetko vyrozprával svojej žene.

A nepochybne sa potom postavil pred zrkadlo a povedal si: Mám naozaj pekné vlasy.

 

Dbajte vždy na to, aby sa druhí cítili dôležito. Hlavnou podstatou ľudskej

povahy je túžba po uznaní.

Robte iným to, čo chcete aby robili vám, a naopak nerobte iným, čo nechcete

aby robili vám.

Je čistou skutočnosťou, že takmer všetci ľudia, s ktorými sa stretávame, nás

v nejakom ohľade prevyšujú. A najistejšia cesta k ich srdcu je, keď úprimne

uznáme ich dôležitosť.

Dajte druhému najavo, že si uvedomujete jeho osobnú dôležitosť, a urobte

to úprimne.

10

III. Ako získať druhých na svoju stranu:

1) Vyhýbajte sa hádkam. Spor vyhrá ten, kto sa neháda.

2) Ukážte druhým, že rešpektujete ich názory.Nikdy nikomu  nehovorte, že sa mýli.

3) Ak sa mýlite, uznajte svoj omyl  rýchlo a ochotne.

4) Keď riešite sporné situácie,  začínajte priateľsky.

5) Veďte druhých hneď od začiatku  ku kladným odpovediam.

6) Nechajte hovoriť druhého.

7) Presvedčite druhého, že nápad vznikol v jeho hlave.

8) Snažte sa úprimne dívať na veci očami druhého.

9) Berte ohľad na predstavy a priania druhého.

10) Predpokladajte, že druhí sú charakterní. Dovolávajte sa ušľachtilých pohnútok.

11) Podávajte svoje myšlienky príťažlivým spôsobom.

12) Prebuďte v ľuďoch túžbu vyniknúť.


1) Vyhýbajte sa hádkam. Spor vyhrá ten, kto sa neháda.

Každá hádka je dopredu prehraná

Jedného dňa som sa zúčastnil hostiny usporiadanej na počesť Rossa Smitha

a v priebehu recepcie jeden človek, ktorý sedel vedľa mňa, rozprával zábavnou

historku, ktorá sa točilo okolo výroku: „Je to božská moc, ktorá utvára naše osudy, aj

keď sa ich sami neustále snažíme neobratne pritesávať.“

11

Rozprávač sa zmienil, že výrok pochádza z biblie. Mýlil sa a ja som to vedel

úplne iste. A tak aby som dodal na dôležitosti a ukázal na svoju nadradenosť,

upozornil som ho na omyl. Okamžite sa naježil. „Čože? Tvrdíte, že je to zo

Shakespeara?“ zaútočil. „Vylúčené! Úplný nezmysel. Tento citát pochádza predsa

z biblie a to viem úplne iste.“ Po pravici som mal starého priateľa Franka Gammonda,

ktorý zasvätil celé roky štúdiu Shakespeara. A tak sme sa dohodli, že spor rozhodne

on. Pán Gammond počúval, ale pritom ma významne kopol pod stolom do nohy

a nakoniec povedal: „Mýliš sa, Dale, tento pán má pravdu. Citát je naozaj z biblie.“

Keď sme sa potom vracali domov, povedal som Gammondovi: „Frank, ty si

predsa dobre vedel, že ten výrok bol zo Shakespeara.“

„Samozrejme,“ odpovedal, „Hamlet, piate dejstvo, druhý výstup. Ale sme boli

hostia pri slávnostnej príležitosti, môj milý Dale. Pýtal sa niekto na tvoj názor? Nesnaž sa veci niekedy príliš vyostriť.“ A tak mi dal lekciu, na ktorú nikdy nezabudnem.

Ak sa hádate a protirečíte druhému, môžete niekedy aj zvíťaziť. Ale bude to

v skutočnosti jalové víťazstvo, pretože tak nikdy nezískate protivníka na svoju

stranu.

Ovládajte svoj temperament. Pamätajte, že veľkosť osobnosti sa posudzuje

podľa toho, ako dokáže dotyčný ovládnuť svoj hnev.

Sľubujte, že budete premýšľať nad protivníkovými postojmi a budete na nimi

uvažovať. Buďte čestný. Svoje omyli priznajte.

 

„Vyhýbajte sa hádkam. Spor vyhrá ten, kto sa neháda.“

2) Ukážte druhým, že rešpektujete ich názory. Nikdy nikomu nehovorte, že

sa mýli.

Zaručený návod, ako si narobiť nepriateľov – a ako tomu zabrániť

Nikdy nikomu nehovorte: „Dokážem vám to a to.“ To je zlá stratégia. Je to

rovnaké, ako keby ste povedali: „Som múdrejší ako vy. Poviem vám pár slov

a vy zmeníte svoj názor.“

Môžete ľuďom naznačiť, že nemajú pravdu, napríklad pohľadom, intonáciou či

gestom práve tak ako slovami.

Sú frázy ako: „Pozri sa, mám dojem, že je to trochu inak ale možno, že sa

mýlim. Vlastne stáva sa mi to často. Skúsme preveriť fakty.“

 

Ukážte druhým, že rešpektujete ich názory. Nikdy nikomu nehovorte, že sa

mýli.

12

3) Ak sa mýlite, uznajte svoj omyl rýchlo a ochotne.

Naučte sa priznať svoju chybu

Často som chodieval parkom s Rexom, mojím bostonským buldogom. Bol to

malý neškodný pes, a keďže sme len zriedka niekoho v parku stretli, vodieval som ho

bez náhubku.

Jedného dňa sme v parku narazili na policajta na koni, ktorý túžil ukázať svoju

autoritu.

„Ako si to predstavujete, nechať behať po parku toho psa bez náhubku,“ pohrešil

ma policajt. „Čo neviete, že je to proti zákonu?“

„Iste, viem to,“ odpovedal som mierne, „ale myslel som, že asi ťažko môže

narobiť nejakú škodu.“

„Myslel, myslel! Zákon tu nie je na to, aby si niekto niečo myslel. Ten pes môže

zabiť veveričku alebo pohrýzť dieťa.

Pre tento raz vás nechám ísť, ale ak vás ešte raz nachytám, že váš pes bude bez

náhubku, vyvodím z toho následky.“

Pokorne som prisľúbil, že poslúchnem.

Nejaký čas som sľub dodržiaval. Ale Rex neznášal náhubok a tak sme začali

pokúšať šťastie. Raz som na okraji svahu uvidel policajta, ale už bolo neskoro, pretože Rex bežal v tej chvíli predo mnou rovno v ústrety policajtovi. Bolo zle a ja som to vedel. Radšej som nečakal, až strážnik spustí, a predbehol som ho. Povedal som: „Pán strážnik, nachytal ste ma priamo pri čine, uznávam, že som sa previnil. Nemám nič na svoju obranu, nemôžem sa vyhovárať. Minulý týždeň ste ma varoval.“

„Dobre, dobre,“ odpovedal policajt mierne. „Celkom chápem, že to človeka

zvádza, aby vypustil bez náhubku malého psíka, keď nie je nikto okolo.“

„Človek má naozaj také pokušenie,“ odpovedal som, „ale zákon je raz zákon.“

„Ale malý psík, ako ten váš, predsa nemôže narobiť veľa škody,“ namietol.

„Iste, ale môže pohrýzť veveričku,“ povedal som.

„Myslím, že to beriete príliš vážne,“ povedal mi. „Niečo vám poviem. Nechajte

svojho psíka behať tamto za kopcom, kde ho nemôžem vidieť – a už o tom nebudeme hovoriť.“

Tento policajt sa zachoval čisto ľudsky a chcel len, aby bola uspokojená jeho

túžba cítiť sa dôležitý. Takže keď som sa začal sám odsudzovať, zachoval sa

veľkoryso a ukázal sa ako milosrdný človek.

Bojom veľa nezískate, ale keď ustúpite, získate viac než ste očakávali.

Ak sa mýlite, uznajte svoj omyl rýchlo a ochotne.“

4) Keď riešite sporné situácie, začínajte priateľsky.

 

Kvapka medu

13

„Kvapka medu priláka viac múch než celý sud žlči.“ Takže ak chcete

presvedčiť ľudí o svojej pravde, najskôr sa presvedčite o tom, že ste ich

úprimný priateľ. To je tá pravá kvapka medu, ktorá polapí ich srdce. A hovorte

si čo chcete, je to najlepšia cesta k ich rozumu.

Pred rokmi, keď som ešte ako chlapec naboso chodieval cez lesy do dedinskej

školy na severe Missouri, čítal som bájku o slnku a vetre. Tí dvaja sa spolu hádali o to, kto je väčší, a vietor povedal: „Dokážem, že mám pravdu. Vidíš tamto toho starca

v plášti. Stavím sa, že z neho zložím kabát skôr než ty.“

A tak sa slnko schovalo za mraky a vietor začal fúkať, až sa zmenil v tornádo.

Ale čím viac vial, tým tesnejšie sa starec halil do svojho plášťa.

Nakoniec sa vietor upokojil a slnko vyšlo spoza mrakov a usmialo sa na starca.

Za čas si utrel čelo a zložil si plášť. Slnko potom povedalo vetru, že jemnosť

a priateľstvo boli vždy silnejšie ako zbesilosť a sila.

 

Keď riešite sporné situácie, začínajte priateľsky.“

5) Veďte druhých hneď od začiatku ku kladným odpovediam.

Tajomstvo Sokratove

Keď hovoríte s ľuďmi, nezačínajte hovoriť o veciach, v ktorých sa vaše názory

líšia. Začnite tým, že zdôrazníte veci, v ktorých sa zhodujete. Zdôrazňujte,

pokiaľ je to možné, že vám vlastne obom ide o rovnakú vec a že sa

rozchádzate len v postupe, nie však v cieli.

Skúste donútiť vášho partnera, aby od začiatku hovoril: áno, áno. A zabráňte

pokiaľ je to možné nesúhlasu.

Obratný rečník si spočiatku získa od druhého veľa kladných odpovedí. Ide

o psychologický proces, ktorý vedie poslucháča ku kladnému postoju. Celý

organizmus je vyladený do otvoreného a ústretového postoja. Potom sa nám

skôr podarí partnera získať pre náš konečný návrh.

Miesto fráz ako „Podľa predpisu musíte vyplniť celý formulár!“ použite

Sokratovu metódu. Napr. „Predpokladám, že budete mať u nás svoje peniaze až so

smrti. Zrejme by ste chcel, aby potom boli peniaze podľa zákona prevedené na vašich príbuzných. Nemyslíte teda, že by v tom prípade bolo dobré, keby ste nám poskytolmeno príbuzného, aby sme v prípade vášho úmrtia mohli vykonať vaše prianie?“

A takto donútil James Eberson, pokladník v Greenwich Savign Bank,

nespokojného zákazníka aby vyplnil všetky potrebné údaje vo formulári. Tým, že mu

kládol otázky na kladné odpovede obmäkčil ho a zabudol na svoj začiatočný odpor.

 

„Veďte druhých hneď od začiatku ku kladným odpovediam.“

14

6) Nechajte hovoriť druhého.

Bezpečnostná záklopka, ktorá pomáha pri vybavovaní sťažností

Ak chcete získať nepriateľov, naparujte sa pred svojimi priateľmi. Ale ak

chcete získať priateľov, nechajte ich, aby sa mohli sami pred vami blysknúť.

Jedna z najväčších automobilových spoločností viedla jednanie ohľadne

objednávky na celoročnú spotrebu poťahových látok pre vyrobené autá. Traja

výrobcovia pripravili svoje vzorky a každý z nich dostal pozvanie na určitý deň, kde

majú ich zástupcovia dostať príležitosť obhajovať ich ponúkaný tovar.

G.B.R., zamestnanec jednej z textilných tovární, prišiel do mesta zo silným

zápalom hlasiviek. „Keď som vstúpil do miestnosti, kde som sa stretol

s predstaviteľmi automobilky,“ povedal pán R., „nemohol som ani prehovoriť. Sotva

som s námahou šepkal. V miestnosti stál človek, ktorý mal vo firme na starosti

poťahy, bol tu aj nákupca podniku, obchodný riaditeľ a riaditeľ celej automobilky.

Zostal som stáť a pokúsil som prehovoriť, ale vyšlo zo mňa len nejaké divné

zachrčanie. Na kus papiera som napísal: „Páni, ospravedlňujem sa, ale prišiel som

o hlas. Nemôžem teda rozprávať.“

„Budem v tom prípade hovoriť za vás,“ ponúkol sa riaditeľ. A skutočne sa ujal

tejto úlohy. Predvádzal moje vzorky a chválil ich dobré vlastnosti. Moja účasť na

debate sa obmedzila na úsmevy, prikyvovanie a nejaké ďalšie gestá.

Na záver som dostal kontrakt v cene 1 600 000 dolárov. Niekedy sa naozaj oplatí

nechať hovoriť druhého.

 

„Nechajte hovoriť druhého.“

7) Presvedčite druhého, že nápad vznikol v jeho hlave.

Ako získať druhých ku spolupráci

Veríte skôr svojim vlastným nápadom než nápadom, ktoré vám niekto predkladátrebárs na striebornom podnose? Ak je tomu tak, potom je chyba domnievať sa, že vnútite svoje názory druhým. Nie je nakoniec múdrejšie, keď veci len nadhodítea ostatní nech si urobia svoj vlastný úsudok sami?

Adolph Seltz, predavač z autosalónu vo Filadelfii, stál jedného dňa naraz pred

úlohou dodať trochu nadšenia skleslým a ochabnutým obchodným zástupcom. Zvolal

schôdzu a požiadal zúčastnených, aby mu povedali úplne jasne, čo vlastne od neho

očakávajú. Ako hovorili, zapisoval ich myšlienky na tabuľu. A potom povedal: „Dám

vám všetko, čo odo mňa chcete. A teraz mi zase povedzte vy, čo od vás môžem

očakávať.“ Odozva bola okamžitá: lojalitu, iniciatívu, optimizmus, tímovú spoluprácu,

15

osem hodín plného pracovného nasadenia. Schôdzka skončila tým, že všetci boli

veľmi povzbudení a plní novej inspirácie – jeden dealer dokonca ponúkol, že bude

dobrovoľne pracovať štrnásť hodín denne. Nasledoval neuveriteľný vzostup príjmov.

„Príčina toho, že rieky a more prijímajú úctu stoviek horských potokov, spočíva

v tom, že ležia pod nimi. Týmto spôsobom teda môžu vládnuť horským

potokom. A tak múdry človek, ktorý chce byť nad druhými, sa ponižuje. A aby

sa dostal pred nich, stavia sa za nich – takže aj keď stojí nad nimi, nepociťujú

jeho váhu, a aj keď stoja pred nimi, nechápu to ako nespravodlivosť.“ povedal

pred 25 storočiami čínsky mudrc Lao-tse.

 

„Presvedčite druhého, že nápad vznikol v jeho hlave.“

8) Snažte sa úprimne dívať na veci očami druhého.

Kúzelné zaklínadlo, ktoré robí zázraky

Majte na pamäti, že ľudia sa môžu absolútne mýliť, a vôbec o tom nevedia.

Neodsudzujte ich však za to – len bláznivý človek by sa tak mohol chovať. Skôr sasnažte ich pochopiť. O porozumenie sa pokúšajú len múdri, tolerantní a výnimoční ľudia.

Pokúste sa poctivo vžiť do situácie druhého. Ak si položíte otázku, ako by som

sa asi sám zachoval, keby som bol na mieste druhého. Ušetríte si zbytočné

rozčuľovanie, pretože sa vám celá vec bude javiť úplne inak. A na viac,

významne si zlepšíte svoju schopnosť zaobchádzať s ľuďmi.

Vždy som sa rád prechádzaj a jazdil na koni v parku neďaleko svojho domova.

Rovnako ako kedysi druidskí kňazi nič tak nezbožňujem ako duby. Rok čo rok som

trpel tým, keď som uvidel, ako sú mladé stromy a kroviny zbytočne ničené ohňom.

Takmer vždy na tom mali vinu chlapci, ktorí si pod dubmi varievali ako divosi na

ohnisku polievku alebo vajcia. Niekedy sa tieto ohne rozhoreli tak prudko, že museli

byť privolaný aj požiarnici.

Na kraji parku bola ceduľa, na ktorej stálo, že každý, kto bude zakladať oheň,

vystavuje sa nebezpečenstvu udelenia pokuty a väzenia, ale upozornenie bolo

umiestnené na mieste, kade nechodilo veľa ľudí a málokto si ho všimol. Policajt na

koni mal síce v parku hliadkovať, ale svoju povinnosť nebral veľmi vážne, a tak sa

ohne opakovali rok čo rok. Pri jednej príležitosti som sa ponáhľal za policajtom

a povedal som mu o ohni, ktorí sa v parku rýchlo rozširoval, a chcel som, aby

upozornil požiarnikov. S nadhľadom mi povedal, že to nie je jeho vec, pretože požiar

nevznikol v jeho okrsku! Bol som zúfalý a od toho času, kedykoľvek som do parku

prišiel, správal som sa ako samo pozvaný strážca poriadku ochraňujúci verejný

majetok. Obávam sa, že spočiatku som sa príliš nesnažil na veci pozerať očami

druhých. Keď som videl medzi stromami oheň, bol som tak nešťastný a toľko chcel

zjednať poriadok, že som konal nemúdro. Ponáhľal som sa vždy za chlapcami, varoval som ich, že by mohli byť kvôli zakladania ohňa potrestaní, a prikázal som im, aby oheň uhasili. A keď odmietli, pohrozil som im väzením. Tak som si skôr uľavil ja sám, bez toho, že by som sa vžil do ich postavenia.

A výsledok? Mrzuto a s odporom ma poslúchli. Ako náhle som zmizol za

kopcom, pravdepodobne znova urobili oheň a mali zrejme chuť spáliť celý park.

S postupom času som získal trochu viac skúseností, pokiaľ ide o medziľudské

vzťahy, a naučil som sa viac sa na veci pozerať s pohľadu druhého. Miesto toho, aby

som dával príkazy, prišiel som k ohni a začal som asi takto:

„Ako sa máte, chlapci? Čo si varíte dobrého? Keď som bol chlapec, tiež som rád

robil ohne – a vlastne páči sa mi to stále. Ale je to dosť nebezpečné, robiť oheň tu

v parku. Ja viem, že práve vy tu nechcete urobiť žiadnu škodu, ale všetci nie sú tak

opatrní. Prídu ale druhí chlapci a uvidia, že ste si tu urobili ohník a budú vás chcieť

napodobniť. Ale potom odídu domov, oheň nechajú horieť, plamene preskočia na

suché lístie a zhoria aj stromy. A ak nebudeme opatrní, za chvíľu tu nebudeme mať

žiadne stromy. Okrem toho by ste mohli byť potrestaní za zakladanie ohňa na tomto

mieste. Nechcem vám nič prikazovať a pliesť sa do vašej zábavy, som rád, keď vidím,

ako sa zabávate, ale prosím vás, odhrabte všetko suché lístie preč a keď budete

odchádzať, zahádžte ohnisko hlinou. A ak sa budete nabudúce chcieť zabaviť, mohli

by ste si založiť oheň tamto vzadu na piesočine. Tam nemôžete spôsobiť nijakú

škodu... Veľmi pekne vám ďakujem chlapci, majte sa dobre.“

Ako rozdielne tento príhovor pôsobil na deti. Mal za následok, že chlapci boli

ochotní so mnou spolupracovať. Bol koniec mrzutostí a odporu. Nemuseli totiž

počúvať nejaké príkazy a mohli si zároveň zachovať svoju tvár. Cítili sa lepšie a ja

tiež, pretože som vyriešil situáciu s porozumením, ktoré vychádzalo z toho, že som sa pokúsil na vec pozrieť z ich strany.

 

Snažte sa úprimne dívať na veci očami druhého.“

9) Berte ohľad na predstavy a priania druhého.

Po čom každý túži

Tri štvrtiny ľudí, ktorých kedy stretnete, túžia po sympatiách. A tak im túto

láskavú pozornosť doprajte – skutočne ich milujte.

Doktor Arthur I. Gates povedal vo svojej skvelej knihe Psychológia výchovy:

Ľudia všeobecne túžia po sympatiách. Tak deti vášnivo predvádzajú svoje boliestky

a modriny, aby dostali čo najviac ľútosti. Z rovnakého dôvodu dospelí ukazujú svoje

škrabance, rozprávajú o svojich nehodách, chorobách a detailne popisujú podstúpené operácie. Ľútosť nad vlastným nešťastím, je v istom ohľade všeobecne rozšírený jav.“

 

„Berte ohľad na predstavy a priania druhého.“

10)Predpokladajte, že druhí sú charakterní. 
Dovolávajte sa ušľachtilých  pohnútok. Výzva, ktorú každý počuje

17

Je skutočnosť, že všetci ľudia, s ktorými sa stretávame, majú o sebe vysokú

mienku a považujú sa za milé a nesebecké bytosti.

Keď John D. Rockefeller junior chcel zabrániť, aby reportéri nefotografovali

jeho deti, odvolal sa tiež na vznešený motív. Nepovedal im, že si nepraje, aby

zverejňovali fotografie jeho detí. Dovolával sa priania nás všetkých, ktoré je uložené

hlboko v každom z nás – totiž aby sa neškodilo deťom. Povedal: „Viem, ako to chodí,

chlapi. Niektorí z vás tiež majú samy deti, a tak je vám jasné, že mladým veľa

publicity príliš neprospieva.

„Skúsenosť ma naučila,“ povedal pán James L. Thomas, „že pokiaľ si nemôžete

preveriť informácie o zákazníkovi, je lepšie predpokladať, že je úprimný, čestný,

pravdovravný a ochotný zaplatiť účet, pokiaľ je presvedčený, že bol správne

vystavený.

Inak povedané a hádam aj zrozumiteľnejšie, ľudia sú čestní a chcú dodržať svoje

záväzky. Som presvedčený, že aj zákazník, ktorý chcel podvádzať, sa väčšinou

zachová ako slušný človek, pokiaľ mu dáte najavo, že ho pokladáte za čestného,

riadneho a poctivého.“

 

Predpokladajte, že druhí sú charakterní. Dovolávajte sa ušľachtilých

pohnútok.

11) Podávajte svoje myšlienky príťažlivým spôsobom.

Robí to film a televízia – prečo by ste to neskúsili aj vy?

Dnešok je dobou dramatizácie. Samotné konštatovanie pravdy nestačí.

Pravda musí byť podaná živo, zaujímavo a dramaticky. Robia to tak vo filme

a v televízii a budete sa musieť správať rovnako, pokiaľ chcete pritiahnuť

pozornosť.

Odborníci na aranžovanie výkladových skríň poznajú silu dramatizácie pravdy.

Tak napríklad výrobcovia jedov na potkany nechali v jednom výklade behať dva živé

potkany. V týždni, keď boli potkany vystavené, sa päťnásobne zvýšil predaj jedov.

V televízii by ste našli záplavu príkladov, keď sa využíva technika dramatizácie

pri spracovaní reklamy.

Dramatizácia sa dá s úspechom použiť aj u detí. Joe B. Fant junior

z Birminghamu v štáte Alabama mal problémy so svojim päť ročným synom

a trojročnou dcérou, ktoré nemohol donútiť aby si po sebe upratali hračky. A tak

vymyslel „vlak“. Joey bol stroj vedúci, hovorilo sa mu kapitán Casey Jones, a išiel

vpredu ma svojej trojkolke. Za ňou bol pripojený Janetin vagón na uhlie, v skutočnosti

18

jej kočík, kam sa každý večer ukladali hračky, keď jej brat jazdil po izbe. A bolo zrazu

poupratované bez kázania, hádok a zastrašovania.

 

„Podávajte svoje myšlienky príťažlivým spôsobom.“

12) Prebuďte v ľuďoch túžbu vyniknúť.

Keď nič iného nezaberá, skúste to takto

Najpodstatnejším faktorom, ktorý poháňa ľudí, je ich práca sama. Ak majú

ľudia pútavú a vzrušujúcu prácu, robotník sa na ňu dopredu tešil a bol

motivovaný k dobrým pracovným výsledkom.

Každý úspešný človek má rád zdravú súťaživosť, ktorá prináša možnosť seba

uplatnenia. Len vtedy má možnosť dokázať svoju vlastnú cenu, môže

vyniknúť, vyhrať. Preto sa organizujú preteky v behu aj súťaže v jedení

koláčov. Za všetkým hľadajte túžbu po vyniknutí, túžbu cítiť sa dôležitý.

Charles Schwab mal vo svojej oceliarni vedúceho, ktorého ľudia neplnili normu.

„Ak je to možné,“ spýtal sa Schwab, „že taký schopný vedúci ako ty nedokáže

zariadiť, aby jeho ľudia pracovali podľa plánu?“......

Schwab sa obrátil k najbližšiemu robotníkovi s otázkou, koľko tavieb dnes

uskutočnili.

„Šesť.“

Bez jediného slova napísal Schwab na podlahu veľkú šestku a išiel domov.

Keď nastúpila nočná zmena, robotníci sa pýtali, čo to číslo znamená.

„Bol tu dnes veľký šéf,“ povedal im vedúci, „ a pýtal sa, koľko tavieb sme

urobili. Povedali sme, že šesť, a on tu namaľoval kriedou tú veľkú šestku.“

Ráno Schwab znova prechádzal oceliarňou. Nočná zmena vymazala šestku

a namaľovala sedmičku. Do robotníkov prenikla súťaživosť a zakrátko táto huť, ktorá

zaostávala, mala väčšiu produkciu než ostatné v podniku.

 

„Prebuďte v ľuďoch túžbu vyniknúť.“

19

IV. Buďte skutočne vedúcou osobnosťou: Ako bez odporu zmeniť ľudí bez toho, aby ste sa ich dotkli alebo dokonca vyvolali hnev

1) Začnite vždy s chválou a úprimným uznaním.

2) Na chyby upozorňujme nepriamo.

3) Než začnete niekoho kritizovať,

hovorte najskôr o vlastných chybách.

4) Prikazujte otázkou namiesto priamych rozkazov.

5) Umožnite druhým, aby si zachovali svoju tvár.

6) Vyzdvihnite aj to najmenšie zlepšenie, pochváľte každé zlepšenie, buďte

„úprimný v uznaní a nešetrite chválou“.

7) Dajte druhým dopredu najavo, že o nich máte tú najlepšiu mienku, aby sa

podľa toho tak správali.

8) Povzbudzujte druhých. Naznačte im, že chyba sa dá jednoducho napraviť.

9) Snažte sa, aby ľudia radi urobili to, čo im navrhujete.

 

1) Začnite vždy s chválou a úprimným uznaním.“

Keď musíte druhému vytknúť chybu, urobte to takto:

Jeden môj priateľ bol pozvaný do Bieleho domu, keď sa Calvin Coolidge ujal

svojho úradu. Keď prechádzal prezidentovými súkromnými miestnosťami, započul,

ako Coolidge hovorí jednej zo svojich sekretárok: „Máte dnes veľmi pekné šaty.

Vyzeráte v nich veľmi príťažlivo.“

Toto bola asi najväčšia pochvala, akú kedy sekretárke „Mlčanlivý“ Calvin

povedal. Bolo to tak neočakávané a neobvyklé, že sekretárka sa z rozpakov

začervenala. Nato Coolidge povedal priateľským hlasom: „Nepozerajte sa na ma tak

ohromene. A mne by zase urobilo radosť, keby ste nabudúce dávala väčší pozor na

interpunkciu.“

Jeho metóda bola účinná. Je totiž vždy príjemnejšie počuť nepríjemné veci až

potom, čo sme si vypočuli nejakú pochvalu.

20

 

Začnite vždy s chválou, asi tak ako zubár začína tým, že vám najskôr pichne do

ďasna injekciu. Potom vydržíte vŕtanie, pretože injekcia umŕtvi bolesť.

Múdry vedúci teda používa zásadu...

 

„Začnite vždy s chválou a úprimným uznaním.“

2) Na chyby upozorňujme nepriamo.

Ako kritizovať bez toho, aby ste sa stali neobľúbenými

Charles Schwab sa raz na poludnie prechádzal halou svojej oceliarne a stretol

niekoľko zamestnancov s cigaretou. A priamo nad ich hlavami pritom visel nápis:

Nefajčite! Poukázal snáď na výstražný nápis s poznámkou, že asi nevedia čítať?

Kdeže, to nebolo v Schwabovom štýle. Pristúpil naopak ku fajčiarom a podal každému z nich jednu z najlepších cigár aké mal a povedal: „Ocenil by som, chlapi, keby ste si tieto cigary vyfajčili vonku.“ Previnilci dobre vedeli, že prestúpili pravidlá,

a obdivovali Schwaba, že na to vôbec nič nepovedal a že im naopak dal malý darček, čim v nich utvrdil pocit, že sú pre neho dôležitejší. Mohli by ste snáď takého človeka nemilovať?

Jednoduché slovíčko o troch písmenách dokáže často zotrieť rozdiel medzi

úspechom a neúspechom, keď sa snažíte zmeniť ľudí bez toho, že by ste ich podráždili

a vzbudili v nich odpor.

Mnohí ľudia kritizujú tak, že najskôr dotyčného pochvália a potom nasleduje

slovko „ale“, po ktorom príde kritické stanovisko. Príklad: „Som na teba, Johny,

skutočne hrdý, že si sa zlepšil, ale pokiaľ ešte pridáš v matematike, výsledky by mohlibyť ešte lepšie.“

V tomto prípade, by sa Johny mohol cítiť povzbudený, pokým nezaznie slovko

„ale“. Takto sa dá totiž spochybniť pôvodná pochvala.

Tomu ľahko predídeme, ak slovko „ale“ nahradíme za spojku „a“. Takže

pochvala bude znieť takto: „Som na teba, Johny, skutočne hrdý, že si sa zlepšil a keď

budeš pokračovať vo svojich úspechoch, zlepšíš sa možno aj v matematike.“

Takúto pochvalu Johny určite prijme, pretože po nej nasleduje veľmi rušivé

vytknutie chyby. Upreli sme tak pozornosť na vec, ktorá sa má zlepšiť, nepriamo a je

teda nádej, že dieťa sa bude chovať podľa nášho očakávania.

 

„Na chyby upozorňujme nepriamo.“

21

3) Než začnete niekoho kritizovať, hovorte najskôr o vlastných chybách.

Hovorte najskôr o vlastných chybách

Je jednoduchšie počúvať, ako niekto vypočítava naše chyby, ak dotyčný hneď

skraja pripustí, že ani on nie je tak úplne bez hriechu.

Prípad Clarenca Zerhusena, ktorý objavil, že jeho pätnásťročný syn začína

fajčiť:

„Prirodzene, že som si neprial, aby David fajčil, ale spolu so mnou fajčila aj

moja žena. Celý čas sme mu dávali zlý príklad. Vysvetlil som Davidovi, že som začal

fajčiť približne v rovnakom veku, a popísal som mu ako som prepadol nikotínu, takže

dnes už nemôžem prestať. Pripomenul som mu dráždivý fajčiarsky kašeľ a ako sám

bol pred pár rokmi proti môjmu fajčeniu.

Nenapomínal som ho, aby prestal, ani som sa mu nevyhrážal a nekričal doňho,

aké je fajčenie nebezpečné. Len som mu pripomenul svoju závislosť na cigaretách a čo

pre mňa fajčenie dnes znamená.

Premýšľal o mojich slovách a povedal, že s fajčením počká, kým nedokončí

strednú školu. A ako išli roky, David nikdy nezačal fajčiť, ba ani necítil pokušenie.

Keď niekto pripustí svoju vlastnú chybu – a to dokonca aj keď na ňu nebol

upozornený – niečo také môže presvedčiť hocikoho, aby zmenil svoje

správanie.

Owen D. Yo

 

„Než začnete niekoho kritizovať, hovorte najskôr o vlastných chybách.“

4) Prikazujte otázkou namiesto priamych rozkazov.

Nikto nemá rád príkazy

ung nikdy nedával ľuďom príkazy týmto spôsobom: „Urobte to

alebo tamto!“ Skôr povedal: „Mohol by ste uvažovať o tomto?“ alebo „Čo myslíte,

pôjde to?“ Keď chcel pozmeniť list, ktorý napísal jeho spolupracovník, povedal skôr:

„Keby sme to preformulovali týmto spôsobom nebolo by to lepšie?“

Vždy dával ľuďom príležitosť, aby konali samostatne. Nikdy svojim

pomocníkom nehovoril, ako majú čo robiť. Nechal ich, nech robia sami, aby sa

poučili z vlastných chýb.

Pri takom postupe človek jednoducho opraví svoje chyby. Táto technika totiž

umožní ľuďom, aby si udržali svoju tvár, a dodáva im pocit vlastnej dôležitosti.

Vedie skôr ku spolupráci než k protivenstvu.

 

„Prikazujte otázkou namiesto priamych rozkazov.“

22

5) Umožnite druhým, aby si zachovali svoju tvár.

„Keď zraníme hrdosť druhého, dopúšťame sa zločinu.“

Pred rokmi musela spoločnosť General Electric riešiť delikátnu úlohu, keď bolo

treba zosadiť Charlesa Steinmetza z miesta riaditeľa. Steinmetz, bol jednotka v obore

elektroniky, ale úplne sklamal ako vedúci spoločnosti. Ta však nechcela tohto muža

uraziť. Tak mu nakoniec dali nový titul. Urobili ho hlavným poradcom spoločnosti

General Electric – čo bol vlastne len nový názov pre funkciu, ktorú už robil, a niekoho

iného dosadili na miesto riaditeľa.

Steinmetz bol šťastný a spolu s ním aj predstavitelia G.E.

Antonie de Saint-Exupéry napísal: „Nemám právo povedať alebo urobiť nič, čo

by mohlo druhého ponížiť v jeho vlastných očiach. Podstatné totiž nie je, čo si o ňom

myslím ja, ale čo si myslí on sám o sebe. Keď zraníme hrdosť druhého, dopúšťame sa zločinu.“

 

Skutočne dobrý vedúci teda rešpektuje zásadu...

„Umožnite druhým, aby si zachovali svoju tvár.“

6) Vyzdvihnite aj to najmenšie zlepšenie, pochváľte každé zlepšenie, buďte „úprimný v uznaní a nešetrite chválou“.

Ako druhých povzbudzovať k úspechu

Pete Barlow bol môj starý priateľ. Mal niekoľko cvičených psov a poníkov

a strávil celý život tým, že cestoval s cirkusom. Rád som sa díval, ako Pete cvičí psy

na vystúpenie. Všimol som si, že keď pes dosiahol nejakého zlepšenia, Pete ho

pohladil, pochválil a dal mu kúsok mäsa a okolo tohto úspechu narobil veľké

pozdvihnutie.

To samozrejme nie je nič nového. Tento postup používajú cvičitelia zvierat už

storočia.

Udivuje ma, prečo nepostupujeme rovnako, keď cvičíme miesto psov ľudí.

Prečo radšej nechváliť, miesto aby sme druhých odsudzovali? Chváľme za každé

zlepšenie. Jedine tak povzbudíme druhých ku ďalším zlepšeniam.

Pred rokmi napríklad v jednej neapolskej továrni pracoval desaťročný chlapec.

Chcel byť spevák, ale jeho prvý učiteľ ho odradzoval. „Ty nemôžeš spievať,“ hovoril,

„nemáš poriadny talent. Tvoj hlas pripomína skučanie vetra v okeniciach.“

Ale jeho matka, chudobná roľníčka, ho vždy objala a pochválila, pretože vedela,

že spieva dobre. Aby sa mohol v speve zlepšovať, chodila bosá a z ušetrených peňazíplatili učiteľa. Matkina chvála a povzbudenie zmenili život tohto chlapca. Volal sa Enrico Caruso a stal sa neskôr najväčšou a najpopulárnejšou opernou hviezdou svojej doby.

 

„Vyzdvihnite aj to najmenšie zlepšenie, pochváľte každé zlepšenie, buďte

‚úprimný v uznaní a nešetrite chválou‘.“

23

7) Dajte druhým dopredu najavo, že o nich máte tú najlepšiu   mienku,   aby sa podľa toho tak správali.

Za dobré slovo šiel by som sveta kraj...

Henry Henke, garážmajster v Lowelle v Indiane, zamestnáva istého mechanika,

ktorého práca začala byť menej uspokojivá. Miesto toho, aby mu vyhrážal, zavolal si

ho pán Henke do kancelárie a od srdca si s ním pohovoril.

„Bill,“ povedal, „si výborný automechanik a množstvo rokov si odvádzal dobrú

prácu. Opravil si nespočítateľné množstvo nákladiakov spokojných zákazníkov.

Môžem povedať len to najlepšie o práci, ktorú si vždy robil. Ale v poslednom čase ti

práca trvá dlhšie a výsledky nezodpovedajú tvojmu štandardu. A pretože si vždy

v minulosti býval skvelý mechanik, som si istý, že by si mal vedieť, že s tebou teraz

nie som spokojný, a snáď spolu nájdeme nejaké riešenie.“

Bill odpovedal, že si nič takého nevšimol, ale uistil šéfa, že práca, ktorú robil,

nijak nevybočuje z jeho skúseností a že sa v budúcnosti vynasnaží o zlepšenie.

A zachoval sa tak naozaj? Áno, za chvíľu sa stal opäť jedným z najrýchlejších

a najpoctivejších mechanikov u pána Henkeho.

Priemerný človek sa dá jednoduchšie viesť, keď mu vyjadríte svoju úctu

a preukážete, že si vážite jeho určitých vlastností.

 

„Dajte druhým dopredu najavo, že o nich máte tú najlepšiu mienku, aby

sa podľa toho tak správali.“

8) Povzbudzujte druhých  Naznačte im, že chyba sa dá jednoducho napraviť.

Naznačte, že chyba sa dá jednoducho napraviť

Jeden môj známy, starý mládenec, sa nedávno zasnúbil. Jeho snúbenica ho

prehovorila, aby si zaplatil tanečné hodiny. „Učiteľka v prvých kurzoch pre dospelých

mi povedala, že tancujem mizerne. Mal by som vraj zabudnúť všetko, čo som sa

doteraz naučil, a začať znova. Ale to mi vzalo chuť, a tak som k nej prestal chodiť.

Ďalšia učiteľka tanca mi možno tak trošku klamala, ale mne sa to páčilo.

Povedala mi celkom nenútene, že tancujem trochu staromódne, ale že mám dobrý

základ, a uistila ma, že sa bez problémov naučím nové kroky. Prvá učiteľka ma

odradila tým, že zdôrazňovala moje chyby. Druhá zas postupovala opačne. Chválila

ma za veci, ktoré som robil správne, a minimalizovala moje chyby. „Máte prirodzený

cit pre rytmus,“ uistila ma. „Ste proste tanečník.“ Podľa môjho úsudku som však vždy

bol, a asi už aj zostanem, priemerným tanečníkom, ale niekde vo vnútri ma hreje

nádej, že to snáď myslela vážne. Úprimne povedané, zaplatil som jej, a tak niet divu,

že mi to povedala.

V každom prípade viem, že som teraz lepší tanečník, než by som bol, keby mi

nepovedala, že mám zmysel pre rytmus. To ma povzbudilo a dodalo mi to nádej, takže som sa chcel zlepšiť.“

 

Povzbudzujte druhých. Naznačte im, že chyba sa dá jednoducho napraviť.

24

9) Snažte sa, aby ľudia radi urobili to, čo im navrhujete.

Ako zariadiť, aby ľudia radi urobili to, čo chcete

Správny vedúci pracovník by mal mať neustále na pamäti nasledujúci scenár

pre prípad, že je nevyhnutné zmeniť postoje alebo správanie podriadených:

1) Buďte úprimný. Nesľubujte nič, čo by ste nemohli splniť. Zabudnite na seba

a sústreďte sa na výhody pre druhého.

2) Ujasnite si presne, čo vlastne od druhého chcete.

3) Buďte rozhodný. Pýtajte sa sami seba, o čo druhému ide.

4) Zvážte, aké výhody vyplynú druhému, keď sa zachová podľa vašich návrhov.

5) Porovnajte tieto výhody s prianiami druhého.

6) Keď vznášate svoju požiadavku, formulujte ju tak, aby druhého doviedol

k poznaniu, že výsledok bude pre neho výhodný. Mohli by sme vznášať prostú

požiadavku typu: „John, zajtra prídu zákazníci, chcem aby bol obchod uprataný.

Takže vyrovnaj tovar do úhľadných hromádok, utri police a vylešti pult.“ Ale

môžeme vyjadriť rovnakú myšlienku tým, že ukážeme výhody, ktoré Johnovi

vyplynú zo splnenia úlohy: „Johne, čaká nás práca, ktorá sa musí urobiť hneď. Ak

ju urobíš okamžite, nebudeme sa s ňou musieť zajtra zdržovať. Zajtra totiž

privediem nejakých zákazníkov, aby som im ukázal naše vybavenie. Rád by som

im predviedol obchod, ale ten je v zlom stave. Keby si tu mohol poupratovať,

vyrovnať tovar v regáloch a vyleštiť pult, ukázali by sme sa v najlepšom svetle

a podieľal by si sa tak na dobrom mene našej firmy.

John asi nebude nadšený, že má urobiť čo navrhujete, ale určite príkazy

prijme ochotnejšie, než keby ste mu nezdôraznili výhody, ktoré mu z vykonania

úlohy vyplynú.

Snažte sa, aby ľudia radi urobili to, čo im navrhujete.“

Spracoval:

Lukáš Zdechovan,

žiak Gymnázia Jozefa Gregora Tajovského, Tajovského 25 Banská Bystrica

http://zdechovan.szm.sk

napoleon@post.sk

9. november 2004

dodatok najdený na Internete;
 Keď jednáte s ľuďmi, pamätajte, že nejednáte z logickými tvormi, ale s emocionálnymi bytosťami, jedincami plnými predsudkov, motivovanými pýchou a márnivosťou."         -- Dale Carnegie

 

image

 

TOPlist