aktualizované: 02.03.2017 14:45:13 

S veselou mysľou na večné časy a nikdy inak!

Chemický prvok URÁN
Loading
Ďalšie podsekcie zobrazíte kliknutím na titulky v záhlaví stránky

Chemický prvok URÁN...

 

Chemický prvok „Urán“
prvok, ktorý ovplyvní budúcnosť ľudstva
 
 
Pozrime sa na tento prvok pohľadom geológa.
    Urán ako prvok s atómovou hmotnosťou 238,03 je najťažší prvok v periodickej sústave prvkov. Objavil ho v roku 1789 Martin Henrich Klaproth a meno dostal podľa krátko predtým objavenej planéty URÁN.
    Ťaží sa na ložiskách  v ktorých sa nachádzajú minerály, ktoré ho obsahujú. Predovšetkým je to minerál uraninit, známy ako smolinec, ďalej sú to  fosfáty- minerály tornbernit a autunit a mnoho ďalších minerálov.
 
 
 

 
Minerál uraninit (smolinec) – chem. vzorec - UO2 kub.
 
 
Minimálna ťažiteľná kovnatosť v rude sa pohybuje od 0,02 do 0,1% U2O3. V bývalom Československu bolo známe jedno z najväčších ložísk tohto surovinového zdroja, ložisko Jáchymov. Na Slovensku sú taktiež známe ložiská a výskyty z touto mineralizáciou.    Uvedieme najväčšie: Novoveská Huta, Švábovce, Kalnica, Nižný Chmelienec, Selec, ale i ďalšie výskyty v Spišsko-gemerskom Rudohorí v okolí obcí Čučma, Kobeliarovo, Stratená, Poráč, pri Branisku a najmä súčasne overované a toľko diskutované ložisko pri Košiciach – Jahodná (Kurišková), ktoré vykazuje podľa prieskumu realizovanom kanadským investorom, vysoké obsahy uránu a to v priemere až 0,4 %, ale i obsahu molybdénu do 0,38% a medi do 0,15%. Obsahy vysoko prekračujú vyššie uvedené údaje o ťažiteľnosti. Vykazujú sa tu zásoby v objeme cca. 1,4 mil ton.
 
Druhým perspektívnym ložiskom je ložisko Novoveská Huta pri Spišskej Novej Vsi. Tu sa eviduje cca 3,8 mil. ton rudy o obsahu 0,093% U. Nositeľmi uránu sú tu minerály uraninit,
U-Ti oxidy a molybdenit
    Súčasne sa na Slovensko táto surovina neťaží. Pre našu potrebu ju dovážame, v roku 2005 to bolo v hodnote cca. 33 mil. SK. Najväčšími ťažiarmi suroviny v roku 2005 boli: Kanada- 28%, Austrália – 23%, Kazachstán – 10%. Rusko – 8%, Namíbia – 8%.
    Výskyt tohto surovinového zdroja, ale hlavne objav tohto prvku v ňom, je šťastím i nešťastím ľudstva. Vieme ho vyžiť veľmi efektívne napr. v priemysle, vede a  v zdravotníctve – röntgenometria, ožarovanie nádorov a pod. ale i ničivo – atómové bomby vojakov a skryté „bomby“ vo forme vyhoretého materiálu v atómových elektrárňach. Významne sa však podieľa i na zabezpečovaní energie pre ľudstvo, ktorého nároky, vyplývajúce z narastajúceho, určite niekedy prehnaného životného štýlu, sú čoraz väčšie. Zaistenie energie je však čoraz náročnejšie.
    Diametrálne sa rozchádza krivka budúcej spotreby ropy a produktov znej, z klesajúcimi zásobami a možnosťami jej ťažby. Jednoznačne enormne stúpajú náklady na ťažbu a prepravu ropy, plynu.
 
 
 
   
Mochovce
 
    Ľudstvo stojí a bude stáť pred problémom, ako sa vysporiadať s možnosťou zaistenia energie i využitím uránu, t.j. jej zaistenia i atómovými elektrárňami. Najväčším negatívom, a treba povedať že oprávnene, je neviditeľná a človekom nevnímavý následok, ktorým je rádioaktívne žiarenie. Objavil ho v roku 1896 Henri Becqverel a jej podstatu objasnili potom Pierr a Mária Curie na vzorkách z Jáchymovskej uránovej rudy.
    Obava z rádioaktivity je podstatou protestov proti ťažbe uránových ložísk. U nás je to markantné na prípade ložísk pri Košiciach a Spišskej Novej Vsi. Sú tu negatívne postoje k ťažbe týchto ložísk a potom následne  hlavne využitia obohateného uránu 235 v atómových elektrárňach, kde sa možnosť havárie nedá vylúčiť (obsluhuje ju človek). Prehľad reaktorov v jednotlivých štátoch uvádzam v nasledovnej tabuľke:
 
 
štát
Počet reaktorov v roku 2008
Podiel na vyrobenej elektrine v %
USA
104
19
Francúsko
59
77
Japonsko
55
28
Rusko
31
16
Južná Kórea
20
35
Veľká Británia
19
15
India
17
3
Čína
11
2
Slovensko
2 (+2?)
?
 
    Jednoznačný prím v Európe v počte reaktorov, ktoré sú umiestnené po celom území  na 20 miestach, má Francúzsko. Vsadilo na atómovú energiu, uvedomujúc si i jej nebezpečenstvo.
A tu začína neľútostný boj dvoch názorov na potrebu zaistenia elektrickej energie toto cestou. Na jednej strane stoja ochrancovia životného prostredia, hlavne cez organizáciu Greenpeace a na druhej ťažobné spoločnosti a vlády s  politikmi snažiacimi sa zaistiť potrebnú a hlavne lacnú energiu.
    Kto má pravdu?. Každý má svoje argumenty a ťažko nájsť vzájomne schodné riešenie. Ľudstvo nezabudlo na Černobyľ, menšie havárie v iných jadrových elektrárňach . Argumentuje sa, že uránová surovina nachádzajúca sa v podzemí neuvoľňuje, vo forme radónu, rádioaktívne žiarenie až na povrch, (nie je ale povedané aká hĺbka v podzemí je  bezpečná, ruda je niekedy skoro na povrchu, resp. len v niekoľko metrovej hĺbke). Až v úpravni na povrchu jej mletím na jemný prášok dochádza ku škodlivému žiareniu v produkte a v odpadových odkaliskách. Nie je dôvera v súčasnú modernú technológiu úpravy, uskladňovaniu a preprave uránu , uskladňovaniu vznikajúceho odpadu s enormne dlhým časom rozpadu. a pod.
   Na druhej strane je to najčistejšia forma výroby energie (treba ale zdôrazniť že odpad je vysoko nebezpečný), porovnateľná s vodnými elektrárňami. Má i veľké výhody voči životnému prostrediu. Oblaky „dymu“, ktorý sa vznáša nad chladiacimi vežami nie sú škodlivé. Sú to vodné čisté pary, ktoré sa nedajú porovnať zo stovkami dymiacich tovární, kotolní vypúšťajúcimi kysličník uhličitý, ktorý ovplyvňuje našu atmosféru a je príčinou ťažko odvrátiteľného globálneho otepľovania. Táto téma je predmetom mnohých celosvetových diskusii.
   Jedno je však isté, ľudstvo musí zmeniť svoj životný štýl, svoje nároky na veľmi pohodlný život, ktorý mu zaisťuje hlavne vyrábaná energia a tovary z ropných produktov. Musí asi prijať i určité riziká, ktoré sú v atómových elektrárňach 
    Keď to neurobí, príroda mu ukáže svoju nadradenosť a silu, ale pocítia to až naši potomkovia. Mali by sme sa čo najskôr zamyslieť.
 
Spracoval: RNDr Ondrej Rozložník
 

 

TOPlist