aktualizované: 02.03.2017 14:45:13 

S veselou mysľou na večné časy a nikdy inak!

Havaria v Nórsku
Loading
Ďalšie podsekcie zobrazíte kliknutím na titulky v záhlaví stránky

Havaria v Nórsku...

Havaria a pobyt v nemocnici v Nórsku

Po návrate z Kanady, kde posledné týždne uleteli ako voda, sme s manželom v záhrade dosadili, čo ešte chýbalo a tešili sa z teplého počasia, ktoré už panovalo na Slovensku. Naša vnučka Nikolka si ťažko zvykala na nové prostredie v škôlke a to, že “tapta a dada“ nie sú s ňou. Tešila sa, a my tiež, že sa vidíme na obrazovke počítača.

Keď už bolo všetko porobené, vybrala som sa znovu na cesty so synom - kamiónom do Nórska. Viezli sme lodné laná do Drammenu a do mesta Stavanger, ktoré leží na pobreží Severného mora.

Ísť do Nórska ma veľmi lákalo a bola som zvedavá, čo je nové na cestách v Poľsku a chcela som opäť vidieť tamojšie hory a fjordy.

Po príchode do Poľska som sa nestačila čudovať, sú tam nové cesty a viadukty. Už netreba prechádzať po cestách so svetelnou signalizáciou. V jednom úseku cesty, vedúcej cez les, vybudovali mosty aj pre veveričky. Určite sa potešili novým cestam, tak ako aj vodiči jazdiaci cez celé Poľsko do prístavu Świnoujście, odkiaľ plávajú lode do Dánska a Švédska.

250 km pred prístavom sa objavila pred nami, pri meste Świebodzin, obrovská biela socha Ježiša Krista, ktorú tam nedávno inštalovali. Podľa všetkého je to najvyššia socha Krista na svete, s výškou 33 metrov (36 s korunou). Podarilo sa mi ju odfotiť. Stojí tam aj obrovský žeriav, pomocou ktorého upevňovali na Ježišovu hlavu zlatú korunu. Je to mimoriadne impozantné dielo.

V pristave Świnoujście nás prekvapilo množstvo zaparkovaných kamiónov. Už sme ani nedúfali, že dostaneme lístky na trajekt Polonia, ktorý odchádzal do Švédska o pár hodín. Ale synovi sa ich podarilo dostať, a tak sme sa mohli ísť  poprechádzať po meste, na druhej strane Piastowského kanála. Na druhú stranu kanála premáva menší trajekt “Bielik”. Cesta ním je bezplatná, pre peších, aj pre osobné autá.

V pekne udržiavanom meste sa nám páčilo. Stretávali sme turistov z blízkeho Nemecka, ktorým sa zrejme oplatí tam chodiť. Poprechádzali sme sa po pešej zóne a pozreli starý kostol v strede mesta a pobrali sme sa späť ku kamiónu.

Na Polonii nás čakalo výborné jedlo a kajuta so sprchou. Oddýchli sme si a ani sme sa nenazdali, loď zakotvila v meste Ystand, vo Švédsku. 

Po švédskych cestách sa jazdí dobre a bezpečne. Cesta ubiehala celkom dobre. Opäť sme uvideli dánske pobrežie a po krátkej zastávke na nórsko-švédskych hraniciach sme si urobili prestávku na veľkom parkovisku. Páčilo sa mi, že v budove colnice je bezplatný automat na výbornú kávu a čaj.

Nórsko

Na túto malebnú krajinu som sa veľmi tešila. Cesty v smere na Oslo sú dobre  vybudované a v tomto ročnom období ešte bez návalu áut turistov a   dovolenkárov. V meste Drammen sme vyložili jednu paletu lodných lán a pokračovali hore do hôr, naprieč Nórskom.

Prechádzali sme krajom volaným Telemark, kde v mestecku Rjukan Nemci počas II. svetovej vojny vyrábali “ťažkú vodu“. Spomenula som si na film z toho obdobia: Hrdinovia z Telemarku. Taktiež sme išli neďaleko športových areálov, kde sa konali zimné OH v roku 1952.

Znenazdania sa v diaľke pred nami zjavil obrovský drevený kostol. Musela som ho ísť preskúmať, syn preto zastal na veľkom parkovisku pri ňom. Kostol je pri  dedine Heddal a je to podľa prospektov najväčši zachovalý, stĺpový kostol v Nórsku. Bol postavený v roku 1242. Mali sme šťastie, že sme si mohli pozrieť a odfotiť aj jeho interiér. Obdivovali sme zručnosť vtedajších rezbárskych majstrov, ktorí kostol vyzdobili. Kostol a jeho okolie s množstvom starých pamiatok je prekrásne.

Po tomto peknom zážitku sme pokračovali cestou do kopcov, cez početné, úzke tunely. V diaľke sa črtali vysoké zasnežené hory a kľukatá cesta pred nami sa začala nebezpečne zužovať. Tunel takmer na samom vrchu horského prechodu  bol zatvorený a nás odklonili na úzku kľukatú cestu, ktorá sa hodila skôr pre lesnú zver, ako pre ťažké, dlhé kamióny. Pohľad dolu vyvolával vo mne nepríjemný pocit. Pomaly sme prechádzali jednu zákrutu po druhej, a keď sme už boli takmer dolu, v jednej zákrute sa nám prevrátil príves a strhol nás na druhú stranu cesty do lesa, nad strmým úbočím. Prevrátili sme sa na strechu.Pomoc prišla veľmi rýchlo, a tak sme sa so synom po krátkom čase ocitli v nemocnici, v meste Odda. No ale v ktorom meste sme, to som sa dozvedela až na druhý deň.

V nemocnici

Sanitka nás doviezla do nemocnice, kde som dostala infúziu a absolvovala  vyšetrenie na CT. To ukázalo, že mám prasknuté dva krčné stavce. Už v sanitke mi zafixovali krk tvrdým límcom a ten budem nosiť celé leto. Tri dlhé mesiace. Syn mal  našťastie len narazený lakeť a pár odrenín. Všetci nám hovorili, že sme mali veľké šťastie.

Personál nemocnice s nami komunikoval anglicky a ja som mohla využiť  vedomosti zo školy v Kanade. Rozumeli sme si dobre a sestričky aj lekári v nemocnici boli veľmi ústretoví a starostliví ošetrovatelia. Po príchode na izbu ma napojili na prístroje a aby sa mi lepšie dýchalo aj na kyslík.Tlakomer mi automaticky každú hodinu meral tlak.

Na druhý deň pobytu v nemocnici som mohla vstať. Syna ubytovali v nemocnici a mohol byť pri mne, alebo pozerať v návštevnej miestnosti televíziu, alebo ísť vybavovať potrebné veci, spojené s našou haváriou. Kamión skúsení hasiči v noci vytiahli na cestu a naše veci z neho zobrali. Pri sebe sme mali naše  doklady a fotoaparát, tie vybral z auta syn hneď po havárii.

Z mojej postele som mala výhľad na časť mesta, ale z okien návštevnej miestnosti bol pekný výhľad na okolité hory a dva vysokánske vodopády, ktoré z nich stekali. Príroda  je tam krásna.

Strava v nemocnici bola dobrá a mohla som si vybrať kedy budem obedovať, večerať a kedy si dám kávu, alebo čaj. Obidvoch nás prekrmovali všakovakými dobrotami. Keď mala službu nová sestrička, prišla sa mi predstaviť a opýtať sa, či nič nepotrebujem.

Nedá mi, aby som neopísala nemocničné hygienické zariadenie, ktoré patrilo k mojej izbe. Bolo v ňom úmyvadlo s policou, na ktorej boli fľaše šampónov na vlasy a tekutých telových mydiel. WC bolo upravené osobitnou konštrukciou, aby bolo vyššie a vedľa za závesom bola jadnoduchá sprcha. Nechýbali sady hygienických rukavíc, papierové obrúsky a alarm na privolanie sestričky. Všetkého dostatok a všade čistota. Tak by sa dala charakterizovať táto nórska nemocnica.  

Na tretí deň môjho pobytu som dostala na izbu ďalšieho pacienta. Nevidela som ho, lebo všetky štyri postele na izbe sú oddelené závesmi. Pacienti sa môžu vidieť, aj nemusia. Do pol deviatej ráno majú pacienti kľud. Potom je osobná hygiena a raňajky.

Cítila som sa zo dňa na deň lepšie. Pomohli mi infúzie, ktoré som prvé dva dni stále dostávala. Naše rozhodnutie odísť po štyroch dňoch si vedenie nemocnice overilo pomocou tlmočníčky, s ktorou sme hovorili telefonicky tak, aby počula jedna aj druhá strana.

Syn pre nás vybavil letecký transport domov. Pomohli mu Slováci, žijúci v Nórsku, s ktorými sa priatelí. Objednali aj zaplatili letenky z mesta Bergen, vzdialeného štyri hodiny cesty autobusom a nocľah v hoteli, lebo lietadlo do Prahy odlietalo ráno o siedmej hodine. Ochotná sestrička nám pozrela presný odchod autobusu a číslo taxislužby.

V utorok 31.5. nás prijali do nemocnice a v piatok 3.6.2011 poobede sme sa rozlúčili, poďakovali službukonajúcemu personálu za ich príkladnú opateru a taxíkom sme sa odviezli na autobusovú stanicu. Ako zázrakom sa pri havárii v aute nerozbila fľaška pravej slivovice so štátnym znakom Slovenska. Tú dostali obetavé sestričky. Hasiči zase dostali slovenské pivo.

 

Ideme domov

Vodič autobusu, z môjho pohľadu odvážnou jazdou po pobreží fjordov a cez tunely nás odviezol do druhého najväčšieho mesta Nórska - Bergenu. Cesta viedla cez krásnu krajinu. Na jednom starom horskom hoteli bol napísaný dátum 1742. V okolitých ovocných sadoch na brehu fjordov práve kvitli jablone. Všimla som si, že všetky sú ostrihané na štíhle vreteno.

Bergen je pekné mesto, obklopené množstvom fjordov. V meste vraj bola, alebo aj je, základňa ponoriek NATO. V štvrti Flesland je letisko a neďaleko neho aj náš hotel, kde nás ubytovali len podľa údaju na synovom mobilnom telefóne, že nocľah máme zaplatený. Nemuseli sme ukazovať ani svoje občianske preukazy. Tie od nás nepýtali ani pred odletom na letisku. 

Toto by nemohol pochopiť milý “deduška Viktor“ zo Sevastopoľu, s ktorým sme sa zoznámili na detskom ihrisku v Kanade. Nechcel nám veriť, že pri cestovaní po celej EU nepotrebujeme pas a žiadne povolenie. A keby vedel, že za celý čas som nevidela ani jedného nórskeho policajta, tak to by mi tiež neveril.

Lietadlo nórskej leteckej spoločnosti, s ktorým sme leteli do Prahy malo v ten deň mimoriadne priaznivé poveternostné podmienky na let. Bolo vyjasnené, a tak sme zreteľne videli krajiny, nad ktorými sme leteli. Videli sme obrovský most, ktorý spája Kodaň so švédskym mestom Malmö a pod nami Dánsko, Nemecko a Česko.

Za necelé tri hodiny letu sme pristáli v Prahe, kde na nás už čakal s autom spolumajiteľ firmy, pre ktorú syn jazdí. Išli sme diaľnicou a v Kútoch vodič odbočil na cestu smer Vrbové, Piešťany. Tak sme mohli vidieť Šaštín a tiež  pomník M. R. Štefánika na Bradle. Páčilo sa mi, že na niektorých myjavských dedinách mali ľudia pred domom lavičky a keďže bola sobota, posedávali na nich v družnej debate.

Doma nás netrpezlivo čakal manžel a kopa dobrôt, ktoré nachystala synova priateľka a jej dobrá mamina.

Presné náklady na môj pobyt v nórskej nemocnici nepoznám, má ich uhradiť zdravotná poisťovňa Dôvera, ktorej dôverujem, že tak urobí čím skôr. Synovi vystavili super faktúru na 50 eur. Za poskytnuté ošetrenie, stravu a nocľah je to mimoriadne gavalierska cena.

Takto sa skončil môj výlet do Nórska. Mali sme veľké šťastie a obidvaja so synom máme množstvo nových zážitkov. Tie pozitívne prevládajú nad negatívnymi. O to sa postarali zamestnanci nemocnice v meste Odda a všetci  tí, čo nám tak nezištne pomáhali. Vďaka.

 

Teraz sa liečime pod dohľadom našich slovenských lekárov.

Ľudmila Oravcová, Behynce 

jún 2011

   

Nový blok - dvojitým kliknutím zde zahájíte úpravu bloku...

TOPlist