aktualizované: 02.03.2017 14:45:13 

S veselou mysľou na večné časy a nikdy inak!

Kamionom do Norska
Loading
Ďalšie podsekcie zobrazíte kliknutím na titulky v záhlaví stránky
Kamionom do Norska...
Ľudmila Oravcová ( Babka LU)

  Cesta kamionom do Norska.

  Pozvanie na výlet do Nórska za tzv. vatikánsku menu sa  neodmieta.Tak som zareagovala aj ja minulú jeseň, keď ma oslovila priateľka môjho syna Zuzka , s otázkou , či by som jej nešla  robiť spolujazdkyňu na ceste do Nórska a späť. Za 10 minút som mala pobalené veci a bola som pripravená na ďalekú cestu. Našim dopravným prostriedkom bolo nákladné auto, v ktorom sa dá aj  prespať.

   Úlohou mladej vodičky bolo bezpečne dopravť drahú elektroniku do mesta Drammen v Nórsku.

  Naša cesta z Piešťan viedla cez Púchov, Vsetín, do Poľska. O Poľsku je známe, že tamojšie cesty sú horšej kvality ako tie naše. Je to pravda , ale už je vidieť, že vstupom do  Únie sa začalo aj tam vo veľkom s budovaním nových ciest a diaľníc. Prechádzali sme mestami pri hraniciach s Nemeckom. Cestou sme prešli ponad rieky Odru aj Nisu a videli množstvo  krásnych gotických kostolov a historických pamiatok.  Z kabíny nákladného auta je toho oveľa viac vidieť, ako z  osobného auta.

    Po náročnej 12 hodinovej jazde , prerušovanej  prestávkami sme prišli do prístavu Swinovjscie , ktorý sa nachádza nedaľeko známejšieho prístavu Štetin. Kto sa zaujíma o vojenskú históriu vie , že tento prístav je nedaľeko ostrova Usedom, kde Nemci počas II. sv vojny začali vyrábali a skúšať svoje rakety V-1 a V-2.

   Mali sme šťastie , lebo v prístave kotvil a aj nás zobral najbližšie idúci trajekt do Švedska - poľská ľoď Galileus. Zuzka nacúvala do podpalubia trajektu presne podľa navigávácie členov posádky  a mohli sme sa ísť ubytovať.

    Na recepcii sme dostali kľúče od kajuty so sprchou a WC. Vodiči kamiónov pri príchode na loď sa môžu výdatne najesť a potom spokojne 7- 8 hodin oddychovať. Pravdaže len  v prípade , že je more pokojné. Naša ľod plávala dlho vedľa  pobrežia Nemecka a plavba  bola pokojná. Preplávali sme cca 300 km. Ráno nás čakali výborné raňajky. V jedálni sme boli jediné ženy a tak mladá vodička vzbudila pozornosť medzi jej mužskými kolegami  Vylodili sme sa  v meste Trelleborg. Žiadna veľká kontrola na colnici a pokračovali sme do našej cieľovej stanice po kvalitných švédskych cestách.

  Treba podotknúť , že táto cesta bola narýchlo pripravovaná a  nemali sme so sebou žiadnu mapu. Zuzka  však cestu do Nórska už pozná  a tak nebol v tomto smere žiadny  problém. Miesto navigácie som sa sústredila na sledovanie krajiny a udržiavanie vodičky v bdelom stave.

  Diaľnicou sme prešli  mestá Malmo a Göteborg.

  V blízkosti  Helsingoru bolo jasne vidiet dánske pobrežie.

Za mestom Uddevalla vedie cesta do Nórska cez dva veľké mosty. Jeden z nich je biely reťazový a cez tento most  som pred rokm prechádzala autom so svojim synom, na spiatočnej ceste  z Falunu. Bolo to v júni a  celé Švédsko bolo pekne zakvitnuté a pre našinca niečo nezvyčajné , dlho do noci bolo svetlo.

   Druhý most je vysoký, oblúkový a spoplatnený. Je postavený nad  veľkou roklinou. Pár kilometrov za nim bola jednoduchá tabuľka s nápisom NORGE. Bola to 17 krajina, ktorú som za svojho krátkeho života / v porovnaní s  večnosťou / navštívila.

  Jesenná krajina vo Švédsku a aj v Nórsku bola prekrásna. Počasie bolo dobré a všade sa na lúkach a úbočiach nevysokých hôr pásli  kravy a koníky.Niektoré pasúce sa kone už mali na sebe prehodené deky. V jednej malej farme pri ceste usilovne pracovali / ryli / malé ružove a hnedé prasiatka . Očividne ich táto činnost veľmi bavila.

   V okolitej príprode pobehovať líšky ,volavky, krkavce , pasúce sa  srny a vo Švédsku v meste aj čierne a sivé zajace. Losov, na  pritomnost ktorých upozorňovali dopravné značky pri ceste ,  nebolo vidieť.

   Privlastnila so si pár kameňov z  krásnej ružovo-šedej žuly .

Jeden guláč , ktorý má v strede srdiečko som sprivatizovala priamo zpred colnice na Nórsko - Švédskych hraniciach. Nikto nič nenamietal. Na colnici sa tovar preclieva,  ale nikto pasy nekontroluje.

   Platia sa poplatky za mosty a tunely. Najdhší  tunel na našej trase bol dlhý 7,3 km a viedol pod jedným z množstva fjordov. .Zaujímavé bolo , že pri prechádzaní týmto tunelom volal nám na mobil syn a bez problemov sme sa s ním dohovorili.

   Domy a záhrady vo Švédsku a v Nórsku sú jednoduché a pekné Nie také vyčačkané, aké sa začali stavať u nás,  po nežnej revolúcii. Okná domov nemajú  husté záclony , sú odokryté susedom.  Večer majú v oknách  zažaté lampy / neboli  červené / a vedľa nich sú položené žive kvety v kvetinačoch. Väčšina domov je namaľovaná na tmavočerveno   a okná majú biele rámy. Vyzerá to veľmi pekne .Pred domami sú jednoduché okrasné záhradky. Všade je poriadok a podobne ako v Kanade za domami nie sú vidieť žiadne zostavy chlievov.

  Cesty a mosty  sa v smere na Nórsko usilovne budujú , dlho do noci. Všetci robotníci majú rovnaké montérky,prilby a hrubé pracovné topánky, nie tenisky ako vídať u nás. Taktiež je samozrejmosťou reflexna vesta. Prebúravajú sa cez tamojšie  žulové hory veľmi húževnato.

  Popri cestách som si všimla križe nestaštníkov , ktori zahynuli pri dopravných nehodách.Vo Švédsku bolo tiež niekoľko krížov , ale všetky boli jednoduché drevenné , zafarbené na červeno.

  Nórska krajina , cez ktorú sme prechádzali ,to sú nevysoké skalnaté hory s farmami a malými osadami na ich zelených úbočiach.

  Výhodou pre tamojších obyvateľov, podobne ako aj Švédov je to , že ich cesty,  u nás volané I. triedy resp. rýchlostné komunikácie , obchádzajú  dediny a malé mestá. Majú  pokoj od nákladnej dopravy a žiaden veľký hluk a prach ako u nás.  Kedy to bude tak aj  na Slovensku?

  Čím bližšie sme boli  k cieľu , tým viac pribúdalo tunelov a zanedlho na našu radosť  aj malebných  zátok a jazier. Rozpravkova krajina.

  Zrazu sa cesta pre nami začala prudko zvažovat dolu k moru. Objavila sa  hlboká dolina . Pomyslela , tak odtiaľto sa  nikdy nedostaneme späť.

   Mesto Drammen je pomerne rozľahlé a leží vo veľkej kotline, ktorá ma na prvý pohľad vystrašila . V jeho strede  je úzky pás vody - zátoka , alebo jazero.

   Videli sme tam  domy podobné našim panelákom , ale v meste   administratívne budovy , rodinné domy a firmy.

  V jedne takej firme sme  vyložili nepoškodený  tovar a  spolu s Jurom , vodičom  druhého auta , ktorého sme sa stretli na Švédsko - Nórskych hraniciach ,  sme sa vybrali naspäť, popasovať sa  s tým velikánskym kopocom nad mestom.

   Svetlo v Nórsku trvalo asi o hodinu dlhšie ako u nás na Slovensku. Z poslednýh sil obidvaja vodiči šťastne doviedli svoje autá do Švédska a  pred  Goteborgom bol 4 hodinový odpočinok. Viac nie , lebo mesto chceli prejsť ešte  pred rannou dopravnou zápchou. Vidieť , že  to tam poznajú.

  Spať v aute nie je až taký problem,  ako by sa na prvý pohľad zdalo .Sú tam dve lôžka , kúrenie a hygiena sa vykonáva na čerpacej stanici, pri ktorej kamionisti zvyčajne oddychuju.

   Po dohodnutom odpočinku pokračovala cesta Švédskom so zástavkami v prirode. Bola som  unavená , ale pohľad na krásnu krajinu všetku moju únavu hneď zahnal. Vo Švédsku aj na lesnom odpočívadle majú matky s deťmi , či ľudia na invalidnom vozíku  k dispozícii splachovacie WC s teplou vodou.  Všade čisto, žiadny odpad a odhodené igelity.

   V pristave Trellebork nás čakal známy Galileus - kajuta so sprchou a dobré jedlo. Zuzka a Juro sa ponáhľali potvrdiť lodné lístky. Oni dvaja sa postavili do rady a ja som zatiaľ z dlhej chvíle inkognito ostrihala v čakárni na stole položený,  z môjho pohľadu zanedbaný fikus benjamin. Z nevzhľadného kríčka som im bleskovo manikúrovými nožničkami urobila pekný  stromček.

   Lístky sme mali potvrdené  a do odchodu lode nám ostali dve hodiny. Vybrali sme sa preto spokojne  na prehliadku prístavneho mesta,  na pobreží ktorého sú vysadené palmy. V malom obchode sme si kúpili pár suvenírov - postavičku trola, petrolejovú lampu do altánku a Zuzka si kúpila peňaženku s obrázkom soba.

  V mestkom parku sa voľne prechádzali pávy a kvitli stromkové fuksie.Na toto ročné obdobie a polohu mesta sa nám to zdalo neskutočné, tak ako palmy v prístave. Navštívili sme aj predajňu potravín, ale ceny nás rýchlo odradili od akýchkoľvek nákupov. Všimla som si , že starší ľudia používali špeciálne nákupné vozíky , ktoré im umožnili  pri chôdzi pomedzi regále obchodu, pohodlnne sa o ne opierať. Podobné našim, ale oveľa šikovnejšie.

   Spomenula som si na čínsku reštauráciu v Kanade, kde boli na tabuli uvedené ceny jedál pre deti, dospelých  do 65 rokov a krajších. Nenapísali  starších, ale krajších. Dobrý obchodný ťah však ?

   Spokojní s prechádzkou a plní dojmov sme sa vrátili do prístavu a pobrali  sa nalodit.

   Spiatočná osemhodinová  cesta trajektom bola  dobrá , len občas sa loď podozrivo zakolísala. .Voda Baltického mora bola tmavosivá.     . Z  prístavu Swinoujscie sa ide asi 100 km  stále dolu kopcom. Poliaci  s podporou EÚ, ako som už spomínala ,  budujú cesty  nebývalým tempom.

  Podľa môjho pozorovania najohľaduplnejši šoféri kamiónov sú Turci.  Najnadutejší sú Slováci z DK, ktorí majú nádherné modré autá a chodia v partii.

  Mladá vodička veľkeho auta všade vzbudzovala pozornosť a na colniciach aj väčšiu ochotu a príjemné správanie. Český coľnik ostal s otvorenými ústami/ obrazne povedané /  , keď pri ceste tam,  na otázku či ideme do Poľska , sa dozvedel , že nie , že my dve cestujeme až  do Nórska.

   Spiatočná cesta domov bola dlhá a únavná. Išli  sme s prestávkami celú noc.

   Z  bezpečnostných dôvodov som nespala a cez vysielačku som aj mladému vodičovi druhého auta Jurkovi , rozprávala staré aj nové vtipy.

   Unavených vodičov na záver výletu  zastihlo nečakané silné sneženie na Česko – Poľských hraniciach. Cesta cez zasnežené hory na letných pneumatikách a s nenaloženym veľkým autom,  bola tažká.

  Skúsená vodička Zuzka , s ktorou sme na jar zdolali s takmer prázdnou nádržou DAF- u Pačiansky kopec , pri prechode z Gemera na Spiš, ju však bravúrne zvládla.

  Prišli sme šťastne  domov .

 A koľko nám tá trvala cesta? V stredu pred obedom odchod z Piešťan. V noci plavba do Švédska. Na druhý deň štvrtok podvečer vykládka v Drammene a noc pri Goteborgu. Piatok cesta späť, potulky po Trelleborku a oddych na lodi. Noc z piatku na sobotu cesta domov a na obed sobotu sme boli doma.

Babka LU

 

 

 

 

 
TOPlist