aktualizované: 02.03.2017 14:45:13 

S veselou mysľou na večné časy a nikdy inak!

Kubánsky rum
Loading
Ďalšie podsekcie zobrazíte kliknutím na titulky v záhlaví stránky
Kubánsky rum...

Hijo alegre de la caňa de azúcar.

Veselý syn cukrovej trstiny

Ing. Julius Forsthoffer, PhD.

Taký je preklad pôvodného familiárne nežného kubánskeho označenia pre národný, ale v podstate celosvetovo uznávaný a obľúbený produkt – kubánsky rum.

Pretože aj slovenskí občania sa s týmto tradičným výrobkom stretávajú, povedzme si niečo o ňom samotnom a jeho histórii, aby sme mohli oceniť to všetko čo sa v jeho priezračných kvapkách ukrýva ako dar tropickej krajiny, slnka, mora.

 Pred časom sa o tomto dare takto vyjadril Peter Pišťanek:      
„V očiach veľkej časti našej populácie nosí plebejskú košeľu. Sprevádza človeka od kolísky až po hrob“. Aj dieťa túži po rumových pralinkách, aj v dospelosti liečime chrípku rumom a čajom. „Rum je u nás zafixovaný ako nenápadný, skromný pešiak domácností“. Ale pozor, tu je tá zrada ! pretože teraz nemáme na mysli tú obecne známu liehovinu vyrábanú z esencie, ktorú vyvinuli chemici ako skromnú, voňavú náhradku toho pravého trstinového rumu. Dotýkame sa ušľachtilého destilátu, ktorý má svoju dlhoročnú tradíciu, honosí sa zlatými medailami a rovnako ako olympijskí víťazi aj inými oceneniami, ktoré ho radia do tej istej úrovne akú má ušľachtilý koňak, či whisky.

 Celá jeho história sa začína cukrovou trstinou. Áno, ten pravý rum je vyrobený z melasy z cukrovej trstiny, novšie aj priamo z trstinovej šťavy. História rumu je preto spojená s pestovaním cukrovej trstiny.

Najprv trstinu pestovali Papuánci na Novej Guinei, odtiaľ sa dostala do juhovýchodnej Ázie a do Indie, odtiaľ do Palestíny a križiaci ju priniesli do Európy. V 15. storočí bola cukrová trstina až na Kanárskych ostrovoch.

V tej dobe do toho vstúpil Krištof Kolumbus. Potom ako sa do Španielska s náramnou slávou vrátil zo svojej prvej výpravy s loďami Santa María, Nina a Pinta, začal sa pripravovať na novú výpravu do Karibiku, ktorá vyrazila v roku 1493 už so 17 loďami a 1200 námorníkmi. Cestou doplňovali zásoby na Kanárskych ostrovoch, kde naložili i mladé výhonky cukrovej trstiny a to netušili, že položili základy činnosti, ktorá poháňala karibskú ekonomiku ďalších 500 rokov.

Prvé plantáže cukrovej trstiny boli na ostrove Hispaniola (dnes Haiti a Dominikánska republika), pestovanie bolo úspešné a tak sa jej pestovanie rozšírilo aj na ostatné karibské ostrovy. Pestovanie trstiny ale vyžadovalo množstvo pracovných síl, ktoré bolo privyknuté podávať výkon aj v tropických podmienkach. Indiáni na to nestačili takže bolo treba nájsť iné. Asi takto sa okolo roku 1520 začal obchod s africkými otrokmi.

 Cukor sa z cukrové trstiny získava lisovaním a odchytávaním šťavy do veľkých nádob. Šťava sa varom zahustí a po ochladení z nej kryštalizuje cukor. To čo zostane po oddelení cukru, je tmavá, hustá a lepkavá šťava nazývaná melasa. Melasa sa najprv jednoducho vyhadzovala, prípadne ju zlízal dobytok. Až okolo roku 1650 si niekto všimol, že melasa, ponechaná na slnku, začala kvasiť. V tej dobe už Španieli mali vedomosti (od Arabov) čo to je alkohol a ako funguje destilácia. A to bol začiatok premeny čierneho odpadu na tekuté zlato.

O pôvode mena „rum“ sa dodnes debatuje. Niektorí ho odvodzujú z latinského slova cukor - saccharum , iní poukazujú na francúzske slovo arome, ktoré sa v jazykových mutáciách stredoveku pretvorili do dnešných názvov rum, rhum, ron.

 

 

        Na britských ostrovoch dali rumu aj veľmi dobrodružné meno Kill-Devil (zabijak diabla). Či to diabla zabilo nie je dokumentované, ale vieme, že pôvodná sila nového nápoja zabila rad nových ochutnávačov. Destilát bol iste nesmierne kvalitný..
          Dodnes o tom svedčia vzácne nálezy neporušených fliaš rumu                  
z potopených lodí. Tieto fľaše sa v aukciách vydražujú za astronomické ceny a nájdu sa márnotratníci, ktorí sa nezdráhajú takú fľašu otvoriť a vypiť.

Za domovinu rumu sa považuje oblasť Veľkých a Malých Antíl najmä Kuba, Jamajka, Haiti, Dominikánska republika, Portoriko, Curacao, Martinik, Barbados. 

Tak ako v historických časoch, tak i dnes sa rum vyrába prakticky s použitím tej istej technológie ale rozlišujeme trstinový a melasový rum. Väčšina produktov, bežne ponúkaných na trhu, sú melasové rumy.

Do zákvasu sa zvyknú pridávať aj zvyšky z predchádzajúcich destilácií (výpalky). Zákvas musí obsahovať kvasinky, ktoré premenia cukor na alkohol. Zákvas po vykvasení sa destiluje. V pôvodne britských oblastiach obvykle používajú zariadenia na kontinuálnu destiláciu, zatiaľ čo vo francúzsky a španielsky hovoriacich oblastiach vzniká rum klasickou kotlíkovou destiláciou (historický názov alambic / alambique). Výsledkom destilačného procesu je v oboch prípadoch bezfarebná „ohnivá“ voda. Pre kvalitný rum je samozrejmou podmienkou kvalitná destilácia, no vrcholný produkt vyžaduje niekoľkoročné dozrievanie v dubových sudoch. Spôsob a dĺžka dozrievania rozhoduje o kvalite a bukete hotového rumu.

Typy originálneho rumu:

Rum sa produkuje v rôznej stupňovitosti a druhoch. Najbežnejšie sú 40°, ale predávajú sa aj 75 ° (tie silnejšie sú pre zmenšenie objemu dopravy, alebo na riedenie v rámci „koktailovej kultúry“). Z hľadiska charakteru sú rumy ľahké a ťažké, ale obecne z hľadiska druhov a doby starnutia rozoznávame rum strieborný – Carta de Plata (číry, bezfarebný, nestarený v drevených sudoch), biely - Carta Blanca (farba mierne nažltlá, starnutie do 3 tokov), zlatý - Carta de Oro / Etiketa Roja (farba zlatá, starnutie do 5 rokov), starý –  
Aňejo / Etiketa Negra (farba hnedozlatá,
starnutie do 8 rokov) a super starý –
Super Reserva 
(farba škoricová, starnutie do 12 rokov). Uvedené charakteristiky platia obecne a premietajú sa do rôznych značkových názvov. Z kubánskych rumov najznámejšie sú:
Havana Club, Caney, Matusalem, Varadero, Mulata, Santero, Bucanero.
Aj spisovateľ Ernest Hemingway je zapísaný do histórie kubánskeho rumu osobitnou značkou vyvinutou na jeho počesť a pamiatku, ktorá dostala názov VIGIA podľa vily v ktorej veľký priateľ Kuby a jej ľudu trávil dni svojho života.

    Ján Smrek BACARDI

Rumy staršie sa pijú samostatne, alebo s kockami ľadu (en la roca), rumy mladšie sa používajú na prípravu koktailov, ale možné sú aj kombinácie rumu s ďalšími prísadami napr. hrozienka, ananás, škorica, vanilka, klinčeky, rôzne aromatické bylinky, pomarančová či citrónová kôra a podobne. Zloženie a vzájomný pomer týchto prísad je prísne stráženým tajomstvom každého výrobcu a produkt býva uvádzaný na trh  ako registrovaná značka.


Na záver Medzinárodného veľtrhu v Havane, ktorý sa skončil 10.11.2007 bolo uverejnené, že Kuba uzatvorí rok 2007 predajom rumu do viac ako 120 krajín sveta, v množstve 3 milióny kartónov ( l kartón = 12 fliaš po 0,7 litra), najmä rumu Havana Club, v sortimente piatich základných značiek  Aňejo Blanco, Aňejo 3 Aňos, Aňejo Especial, Añejo Reserva a najmä Añejo 7 Aňos na ktorú je spoločnosť osobitne hrdá.  
        Počas veľtrhu dostal podnik Havana Club Internacional špeciálne ocenenie za kvalitu a riešenie nového rumu

  

    "Máximo Estra Aňejo," ktorý je absolútne vynikajúcou osobitnou kategóriou. Predáva sa za 1500 Euro / l fľašku
Pozostáva z kompozície najstarších destilátov a rumov ktoré boli starnuté 100 rokov.

Fľaša je majstrovské dielo ručne vyrobené.Autorom tvaru je francúzsky umelec- sklár Paul Miller

                                                       

 

TOPlist