aktualizované: 02.03.2017 14:45:13 

S veselou mysľou na večné časy a nikdy inak!

Perly mediálneho jazyka
Loading
Ďalšie podsekcie zobrazíte kliknutím na titulky v záhlaví stránky

Perly mediálneho jazyka...

Perly "mediálneho" jazyka
+

Krátky slovník módnych slov zbytočne preberaných do slovenčiny

Adam Roman


V mnohých historických situáciách sa dá pozorovať jednoduchý a ľahko pochopiteľný jav: prudké spoločenské zmeny otvárajú brány povrchnosti, primitívnosti, pavedám, podvodníkom a šarlatánom. Aj "nežná revolúcia" v našej krajine je sprevádzaná rozvratom stabilných a serióznych hodnôt. Komunizmus bol nepochybne zločinný spoločenský systém, strážil však nielen svojich nepriateľov, ale aj mnohé kultúrne hodnoty: s podporou štátu sa vydávala neslýchane lacná literatúra, od výberu najkvalitnejších klenotov svetovej beletrie, cez špičkovú odbornú literatúru, až po kvalitnú literatúru populárnovedeckú, či historickú. To bola jeho pozitívna stránka, ktorá samozrejme neospravedlňovala jeho nedostatky. Ale je to tak a už som to na inom mieste spomínal: zánik komunizmu otvoril hrádzu gýču, bulváru, ezoterike, pseudovede a hlavne všemožným náboženským ideológiám, od orientálnej mystiky až po bojovný fundamentalizmus Svedkov Jehovových. Tu sa chcem venovať formálnym prejavom takého rozvratu v kultúre, aké môže človek so zmyslom pre čistotu jazyka pozorovať na prznení svojej krásnej materčiny.

Neúcta k vlastnému jazyku je prejavom neúcty k sebe samému, servílnosťou voči cudzím primitívne komerčným kultúram. Náš ľud tak dlho obdivoval "kapitalistický západ", že keď konečne padli akékoľvek bariéry, stráca svoju identitu a dychtivu prijíma západnú kultúru vytvorenú v jemu cudzích podmienkach národmi, ktoré za jediné meradlo hodnôt považujú to, čo sa dá vyčísliť v dolároch. Ale prejdime k veci.

 

Zdúpnel som nedávno, keď som v TV počul namyslené dámy (sústredené okolo istej Sylvie Porubänovej) hovoriť o "rodových štúdiách". 'Ký ďas to má byť', pomyslel som si, 'hádam len nie nové označenie genealógie?'. Z ďalšieho kontextu som však pochopil, že ide o výskum postavenia žien v spoločnosti. Ako mohli televízne dámy taký nezmysel vypustiť z úst? Jednoducho: také skúmanie sa anglicky nazýva "gender studies". Keď sa tento výraz snaží nedouk preložiť do slovenčiny, otvorí si slovník a tam sa mu ako prvý preklad slova "gender" ponúkne "rod" – v gramatickom zmysle (mužský, ženský, stredný). Ak má ten nedouk dosť hlasnú papuľu, dokáže tento nezmysel pomocou "médií" rýchlo roztrúbiť po celom Slovensku. To, že druhým prekladom tohto anglického slova je "pohlavie", si spomínané dámy už ani nevšimli. Prečo by si to mali všímať, keď odpoveď na otázku už našli? Nedouk o svojich schopnostiach nepochybuje, on si je sebou nadmieru istý a preto správnym prekladom je preň to, čo za správne vo svojej vznešenosti považuje On.

Ak nikto proti tejto idiotskej fráze nebude protestovať, rozšíri sa ako mor, rovnako ako "tender", ktorý v detstve môjho otca označoval vagón s uhlím ťahaný za parným rušňom, ale dnes je to v papuliach ministrov a politikov "odborné" označenie takej banálnej veci, akou je súťaž ponúk. Netreba zdôrazňovať, že zdrojom takého "tendra" je to isté, čo je zdrojom "rodových štúdií": nekultúra a obmedzenosť tých, ktorí majú možnosť beztrestne šíriť svoje jazykové "novotvary" v "médiách".

S prekvapením som zístil, že ľudia na Slovensku sa v ostatných rokoch prestali diviť, žasnúť, nič ich už neprekvapí, nezarazí, ničím nie sú zhrození, znechutení, otrasení. Všetci sú jednoducho čímkoľvek hneď "šokovaní". Šokovaní sú vyjadreniami politikov, správami o povodniach a železničných nešťastiach, prepadmi bánk, pohľadom na zranených, dokonca aj cenami v obchodoch.

Denník SME priniesol 5. 8. 2004 na titulnej strane palcové titulky: "Majský na slobode: Palko a Lipšic v šoku". Videl som oboch politikov deň predtým v TV, ale obaja boli pri vedomí, dokonca stáli na vlastných nohách a – človek by tomu ani neveril – rozprávali! Novinár, ktorý z najpovrchnejšej vrstvy svojho mozgu odchytil na lacnú mušku substantívum "šok", zrejme ani netuší, aký význam má toto slovo v slovníku lekára; iste by vám ani neuveril, že človek v šoku je v ohrození života: klesá mu krvný tlak, je bledý, má studenú a vlhkú kožu, zrýchlený, často až nehmatateľný tep. Šok je jednoducho akútne obehové zlyhanie, ktoré v prípade neliečenia končí väčšinou smrťou. Slovník novinárov v tomto smere zdegeneroval na jediný výraz, prevzatý z angličtiny – to be shocked. Nikto sa ich nepýta, či šok bol traumatický, hemoragický, anafylaktický, kardiogénny, alebo septický. Veď by takej otázke pri svojom vzdelaní ani neráčili rozumieť, ako vravieval Vlasta Burian.

Možno spomínané "šoky" súvisia s prepiatou emocionálnosťou (podaktorých) politikov, ktorá sa nápadne šíri ako morský príboj našou spoločnosťou. Ľudia si už prestali čokoľvek predstavovať, súdiac podľa otázok, ktoré kladú novinári každému, kto im stojí za položenie otázky: žiaden z nich nie je zvedavý na predstavy respondenta, ale pýta sa hneď na jeho "vízie". Ja označujem svoj popís spomaľovania plynutia času v čiernej diere slovom predstava, podaktorí ľudia majú však aj o zbere komunálneho odpadu, či o výsledkoch prípravy na ďalšiu hokejovú sezónu až "vízie". Žeby išlo o vizionárov, či kandidátov na svätorečenie?

Pred revolúciou sa klamalo, podvádzalo, poskytovali sa mylné a nepresné informácie, nehovorila sa pravda, ale dnes sa už len "zavádza". Tento slovesný tvar je – akože ináč – doslovným prekladom anglického výrazu mislead. Ale budete sa veľmi mýliť, ak si budete myslieť, že tí, ktorí ho bezducho opakujú, o tomto fakte čo i len tušia.

V mojom detstve sa pred našimi dverami ani raz nezastavil "podomový obchodník", ale môj otec takých často spomínal a posmešne ich označoval ako "agentov s teplou vodou". Trvalo mi dosť dlho, kým som zistil, že tzv. "díler" (dealer) nie je nič iné, než (pre Slováka) bombasticky znejúce označenia akurát takého úbožiaka, ktorý si hľadá svoje mizerne platené miesto na trhu.

Je smutné, že mnohí naši predkovia boli negramotní, nevedeli chudáci ani čítať, ani písať. Podaktorí sa však vedeli aspoň podpísať. Ešte aj dnes je medzi nami zopár takých. Žeby toto vysvetľovalo novú módnu záľubu, ktorá sa šíri po celom Slovensku, keď sa pod neúrodu "podpisuje" (subscribes to) počasie, pod neúspech futbalistov nedostatočná zimná príprava, pod nezamestnanosť nedostatok investícií? Nikto už ani nešípi nič o príčinách, dôvodoch, zdrojoch? Zdá sa, že nie.

Keby som sa chcel opičiť po našich nositeľoch "kultúry", vedel by som i ja bez najmenšieho problému povedať napríklad, že jarných tisíc kilometrov na bicykli "sa podpísalo" pod to, že som vrchol Gunung Kinabalu (4101 m n. m.) dosiahol pešo z prístavu Kota Kinabalu za púhych päť dní. Ibaže ja nie som papagáj a viem sa vyjadriť aj kultivovanejšie.

Kedysi sme si z komunistov robili posmech, že sa hanbili priznať svoju vinu na zvyšovaní cien, a nazývali to úpravami. Nový režim si v tom nepočína o nič originálnejšie: dnes ceny jednoducho "idú hore", akoby o tom rozhodovali ceny samé a nie tí, ktorí ich zvyšujú. Hanblivosť komunistov sme chápali ako snahu zakryť neschopnosť systému. Čoho sa hanbíme dnes? Ak na jednej pumpe môžem kúpiť benzín o 10 % lacnejšie než na ostatných, zrejme na mňa táto pumpa nedopláca. Ako si mám potom vysvetliť oficiálnu správu, že ceny benzínu "pôjdu hore" opäť o 5%? To sa ceny na rôznych pumpách rozhodujú nezávisle? A keď sme pri ropných produktoch: prezradí mi už niekto konečne, koľko litrov má "barrel"? Bez tohoto detailu sú reči o cenách ropy na svetových trhoch dobré iba tak na mätenie obyvateľstva. Rovnako ako za socializmu informácie o produkcii sovietskeho obilia v "pudoch". (Zistil som si, že barel má asi 159 litrov, ale prečo sa neudáva cena za liter? Aby sme nevedeli, že cena ropy na svetovom trhu je menšia než 10 Sk za liter?)

Na rozdiel od cien sa prostriedky rozpočtu (žiaľ zriedkavo) "navyšujú" (pile up), kapitál bánk sa však "navŕšuje" (heaps up), až to pekné nie je. Neviem, čo sa tým zmenilo na zvyšovaní a poklese, ale niečo sa zmeniť muselo, keď tieto posledné slová už nikto nepoužíva – zrejme im nerozumie.

Zvlášť sa mi páči, keď sa niečo "navŕšuje" nie len tak ledabolo, ale rovno "celoplošne" (large scale) Raz som sa skoro zľakol, keď som sa dozvedel, že hrozí možnosť, že by sa lekárom, vysokoškolským pedagógom a podobnej hávedi mali "celoplošne" zvyšovať platy! Ale nebojte sa, táto možnosť bola úspešne zažehnaná – až také veľké polia na ryžovanie peňazí zasa nemáme.

Za peniaze si ľudia zvyknú kupovať to, čo potrebujú – hoci reklamám sa darí primäť ich k tomu, aby si kupovali aj to, čo vôbec nepotrebujú. Predmet kúpy sa kedysi označoval ako tovar, či zbožie. Dnes by sme týmto slovám už zrejme nerozumeli, a len preto sa hovorí o zrozumiteľnejších komoditách (commodities).

Ľudia odjakživa mohli svojím pričinením kadečo získať, mali príležitosť uspieť v pretekoch, možnosť vyhrať v súťažiach, pri dodržaní predpísanej terápie mali nádej zbaviť sa chorôb. Dnes je už situácia stereotypnejšia: všetci majú na to už iba "šancu". Čo je ešte horšie, záporná forma začína nahrádzať "nemožnosť". V jednom plátku (TV oko, 33/2004) som postrehol titulok "Rómovia nemajú nič, ani šancu". Čo znamená nevlastniť šancu? V jednej predpovedi počasia som si musel vypočuť takúto neuveriteľnú ilustráciu, plod ducha "originálnej" hlásateľky (Martiny Hornej): "oblaky nedajú zajtra slniečku šancu". A podľa jednej reklamy, po depilačnom prostriedku oslavovanom fanfárami "chĺpky už nemajú šancu". Čo originálne sa povie o obeti dopravnej nehody zvratom "nemal šancu prežiť"? Ja by som povedal, že ten človek jednoducho nemohol prežiť. Ako sa tam dostala akási bombastická "šanca"? Anglické slovo chance ešte stále označuje príležitosť, možnosť – a ostatné kedysi živé slovenské slová. Prečo sa tak zaťato nepoužívajú? Netreba nám ich, nepáčia sa nám?

"Suma určená na výhry" v 26. týždni Športky určite nepredstavuje bohvieakú formuláciu, ale nepochybne označuje jednoznačne, o čo ide. Na druhej strane, "jackpot" nemá žiaden slovenský význam, a navyše suma určená na výhry tiež nie je taká dôležitá vec, aby sme ju nutne museli označovať ešte menej zrozumiteľným slovom, ktoré aj v agličtine znamená iba akýsi hlúpy "Jankov hrnček" z nám úplne cudzej rozprávky. Chápem, pochopiteľne, že sa viac hodí na frenetické výkriky všakovakých moderátorov (isté je o nich iba to, že sú žalostne nevzdelaní), ktoré majú naivné masy primäť k tomu, aby sa zúčastňovali všemožných súťaží, z ktorých majú nekresťanský a bezpracný zisk iba ich organizátori.

Cieľom W. Scotta bolo dosiahnuť južný pól. Slováci však už ciele ciest nemajú, nahradili ich "destinácie". Koľkí z nich vedia, že anglické slovo destination označuje akurát cieľ cesty?

Podobne je to s obilninami, ktoré nahradili "cereálie". Zastavím sa pri tomto príklade trochu podrobnejšie. Ak si niekto v zahraničí kúpil výrobky z obilnín, podnecujúce črevnú peristaltiku, ktoré majú tvar a chuť, s akými sa doma nestretol, bolo by ho možné chápať, ak ich označí poslovenčeným nápisom, ktorý vidí na obale. Jednoducho nevedel, čo jedol. Ale čo s tým, kto ich u nás po čase začne vyrábať? Ten hádam len vie, z čoho ich vyrába, či nie? Isteže vie, ale cudzie slovo znie bombastickejšie, než slovenské. A za "cereálie" možno aj viac pýtať než za sprosté ovosné vločky, všakže?

V našej spoločnosti sa toho vďaka kapitalizmu produkuje stále menej. Situáciu zrejme preto s nasadením zachraňujú banky, poisťovne a poskytovatelia rôznych služieb, napr. telekomunikačných. Tí nás zahlcujú svojimi "produktami". Tí, ktorí žijú z našich peňazí, ktorí nám požičiavajú peniaze za nekresťanské úroky, z tých sa naraz stali "producenti". Ich "produktami" sú pôžičky, hypotéky, poistky. A Slováci sa tomu očividne tešia. Kde sú časy, keď slovenskí literáti kritizovali židovských úžerníkov, keď krčmárov nehanebne označovali za príčinu biedy slovenského robotného ľudu? Dnes na "produkty" úžerníkov a parazitov veľkého formátu hrdý slovenský ľud nedočkavo čaká. Nič proti tomu nemožno namietať, pretože to Slováci robia rovnako dobrovoľne, ako dobrovoľne sa ich predkovia ožierali a tak ruinovali seba i svoje rodiny. Mohli by však aspoň odmietať označovať túto formu okrádania za "produkciu" – veď to len kapitalisti produkujú zisky pre seba.

Veľmi sa mi tiež páčil výraz "portfolio produktov", označujúci zľavy poskytované železnicou po zvýšení cestovného: keď veľké zvýšenie kompenzujeme drobnými zľavami, treba ich aspoň bombasticky nazvať. Iba neviem, komu to pomôže.

A už keď sme pri pôžičkach, nájmoch a prenájmoch – tie sa v prípade áut a podobného banálneho tovaru tiež vytratili a nahradil ich svetový výraz: auto možno získať "na leasing"! Veď si overte v slovníku, že leasing je anglické označenie hlúpeho prenájmu. Platiť za auto však budete musieť tak či tak, a vcelku vás to vyjde drahšie. Ale hriať vás bude zrejme to, že sa pred priateľmi môžete vystatovať, že ho máte "na leasing" – znie to fantasticky, všakže? Tých pár korún sa za takú pýchu "vyplatí" utratiť.

V dobách zlatokopov na riekách Yukon a Klondyke sa v krčmách a ich blízkosti umiestňovali tabule, na ktoré sa pripevňovali oznamy o tom, koho hľadá miestny šerif "živého, alebo mŕtveho" a akú odmenu za nájdenie poskytuje. Tieto oznamy sa anglicky nazývali "bill" a tabule sa nazývali (rovnako ako dnes) "board", takže celok mal prostý anglický názov "billboard". Na Slovensku sa zrejme hľadajú "dead or alive" čistiace prostriedky, mobilné telefóny, sprosté vody plné "zázračných" minerálov, životné poistky, najnovšie modely áut, kandidáti uchádzajúci sa o výnosné miesta poslancov bez práce, etc – pretože všetky tieto artikle sa vyskytujú na "billboardoch". Vie ešte niekto, ako sa reklamná tabuľa nazýva po slovensky? Veru, nemýlite sa: reklamná tabuľa!

Nikdy v živote som necítil potrebu nahradiť slová "jednanie, vyjednávanie" iným výrazom. Naši politici však kdesi v zahraničí začuli anglický výraz "negotiation", neporozumeli mu a preto ho vtiahli do svojho slovníka. Vyhľadajte si v ktoromkoľvek anglickom slovníku tento výraz a overte si, že iný význam než "vyjednávanie" nemá. Ale keď sa už prevzalo podstatné meno, prečo neprebrať aj sloveso "negotiate" a nezačať učene "negociovať"? Veď načo by sme trápne a banálne vyjednávali, keď môžeme veľkosvetsky "negociovať", všakže?

Slovenčina sa znetvoruje nielen preberaním, ale aj vynechávaním slov. Nechápem, ako môže hlásateľ bez zaváhania deň čo deň opakovať, že čosi je jediné (najväčšie, najlepšie) v oblasti. Prekladá zrejme frázu "the only one in the region". Anglický určitý člen "the" však znamená odkaz na oblasť o ktorej už bola reč, takže správny slovenský preklad tejto frázy má znieť "v tejto (danej, spomínanej) oblasti". Ďalším takým klenotom stručnosti je špeciál, ktorý občas býva až vládny. Neviem veru aký zisk sa dosiahne takým skrátením označenia špeciálneho lietadla. Väčšia zrozumiteľnosť to však iste nebude.

...

Domnievam sa, že sa slová a zvraty preberajú z cudzích jazykov len preto, lebo im ľudia nerozumejú a myslia si, že slovenčina príslušné ekvivalenty nemá. A to si myslia len preto, lebo sa nenamáhajú zistiť správny preklad. Celý tento jav je teda len priamym následkom duchovnej lenivosti. Je tu však aj iný faktor. Ľudia radi používajú vzletné výrazy, a kochajú sa vo svojej verbálnej originálnosti. Tak sa dostávame k ďalšiemu motívu prznenia vlastného jazyka.

Iste mi uveríte, že slovenčina má dosť slov na označenie približného množstva. Môžem povedať, že stĺp je vysoký asi tri metre, nádoba má objem zhruba päť litrov. Lenže sú medzi nami aj takí, ktorí radšej povedia dlhšie slovo "circa", alebo keď píšu, tak namiesto troch písmen v slove "asi" napíšu tri písmená v skratke "cca". Nič tým evidentne nezískali, ale vyjadrili sa "odbornícky". Majú pocit, že hovoria vedeckým, či technickým jazykom. Táto forma prznenia získala teraz mimoriadnu obľubu medzi politikmi. Uvediem zopár príkladov.

Keď naši čelní politici konečne dostavali svoje skromné vilky, na ktoré získali prostriedky predstieraním krvopotnej práce "na roli národa dedičnej", pokračujú v budovaní masiek, za ktoré skrývajú svoju pravú tvár, alebo ako hovoria oni sami, pracujú na tvorbe svojho "imidžu". Neviem, čo z toho je namáhavejšie, ale ľudu tejto krajiny ani jedno ani druhé nepomôže. Ľahšie je odpovedať na otázku, koľkí z nich asi tak vedia, že pritom používajú anglické slovo "image", znamenajúce "obraz"? Stavím sa, že je ich menej než prstov na jednej ruke. Ale nedivme sa im: kde majú nabrať čas na jemnôstky jazyka popri toľkej starostlivosti o svoje vzácne pohodlie?

...

Uzavriem slovom, ktoré vytrvalo dávam do úvodzoviek: "médiá". Iste sa ešte pamätáte na nenápadný slovenský výraz masovokomunikačné prostriedky. Ani ten sa mi zvlášť nepáčil, ale bol to poctivý pokus o názov prostriedkov hromadnej komunikácie: novín, rozhlasu, televízie. Popri ňom živorilo slovo "médium", označujúce osobu, schopnú domnelej komunikácie so záhrobím. A chemické reakcie zvykli prebiehať v kvapalných a plynných médiách. Situácia sa prudko zmenila po roku 1989. Slovo "médiá" prevalcovalo celú našu krajinu. Jeho odvodeniny zaplnili posledný nevyplnený kút nášho spravodajstva: udalosti sa už nezverejňujú, ale "medializujú", vedú sa "mediálne" vojny, "médiá" ovplyvňujú náš život na každom kroku. Uznávam, že je to krátke slovo. Ale nezdá sa mi, že by to malo byť pre hovoriaceho to podstatné. Je isté, že ten, kto povie "v časovom horizonte dvoch rokov", namiesto "za dva roky", netrpí časovou tiesňou.

Takto by som mohol pokračovať veľmi dlho, ale nepovedal by som už nič nové. Aby som čitateľovi ukázal, aký rozsah má toto bezcieľne a slaboduché preberanie cudzích slov do slovenského jazyka, uvediem tu krátky zoznam – či slovník – takých výrazov, ktorý budem príležitostne dopĺňať. Cudzojazyčný originál označujem kurzívou a ak je iný než anglický, označujem ho skratkou jazyka, z ktorého bol prevzatý. Upozorňujem, že výskyt väčšieho počtu ekvivalentných slovenských významov prevzatého slova zväčša svedčí v prospech toho, že takým preberaním sa zmenšuje pestrosť nášho jazyka a redukuje sa jeho slovná zásoba. Ak pojmy obchod, podnikanie, zamestnanie budeme označovať jediným slovom biznis, oberieme sa o možnosť rozlišovať medzi týmito pojmami.

 

 

Krátky slovník módnych slov zbytočne preberaných do slovenčiny

bilbord – billboard – vývesná (reklamná) tabuľa, plagát

biznis – business – zamestnanie, podnikanie, obchod; služobný

biznismen – businessman – podnikateľ, obchodník

butik – boutique (franc.) – obchod, predajňa

celebrita – celebrity – (známa) osoba [väčšinou bezvýznamná]

cereálie – cereals – obilniny, potraviny z obilnín

čipsy – chips – lupienky, hranolky

destinácia – destination – cieľ (cesty), konečná stanica

díler – dealer – (podomový) obchodník, obchodný cestujúci

farmár – farmer – roľník, poľnohospodár

hendikep – handicap – nevýhoda, znevýhodnenie, telesné/duševné postihnutie

imidž – image – obraz, povesť

kasting – casting – konkurz, obsadzovanie rolí, "osoby a obsadenie" (vo filmovom titulku)

kauza – case – (právny) prípad, proces, udalosť

komunita – community – spoločnosť, spoločenstvo, obec

kurikulum – curriculum – (lat.) učebné osnovy, študijný program

líder – leader – vodca, vedúca osobnosť

lobovať – to lobby – intervenovať (u niekoho v prospech niečoho)

majorita – majority – väčšina; väčšinový

marginálny – marginal – nepatrný, minimálny, bezvýznamný, vedľajší, okrajový

minorita – minority – menšina; menšinový

monitoring – monitoring – sledovanie, kontrola

monitorovať – monitor – sledovať, kontrolovať

negociovať – negociate – vyjednávať, prejednávať, rokovať

popkorn – popcorns – pukance

predátor – predator – dravec (v zoologickom význame: sokol i mačka sú dravce)

pab – pub – krčma, hostinec, putika

rod – gender – (v danej súvislosti) pohlavie

šanca – chance – príležitosť, nádej, výhliadka (anglický originál má aj význam: náhoda, riziko)

sila – power – účinnosť, výkon (sila je prekladom slova force, nie slova power: napr. čistiaci prostriedok má power=účinnosť, nie silu=force)

šok – shock – otras, ohromenie, pohoršenie

šop – shop – obchod, predajňa

šou – show – predstavenie, program

technika – technology – technológia (technika je prekladom slova engineering, nie slova technology, namiesto ktorého sa používa)

tender – tender – ponuka, návrh; súbeh (ponúk)

tolkšou – talk show – diskusná relácia

vízia – vision – predstava

zavádzať – to mislead – klamať, uviesť do omylu, mýliť, popliesť, zviesť na scestie .

 

Komentáre

Nový príspevok
nick  
text
 
 
102+5sedem  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist