aktualizované: 02.03.2017 14:45:13 

S veselou mysľou na večné časy a nikdy inak!

Plávajúca podlaha
Loading
Ďalšie podsekcie zobrazíte kliknutím na titulky v záhlaví stránky

Plávajúca podlaha...

 

Plávajúca podlaha“
(Spomienka z mojich detských rokov)

Mal som vari päť rokov, kedy sa udiala táto príhoda, ktorú mama rada používala, keď sa spoločnosť bavila „na môj účet.“ Už sme vtedy bývali v novopostavenom domčeku vo vinohrade nad dedinou. Vravelo sa tomu Na kalvárii. V tom čase pri veľkom upratovaní sa dávali do poriadku také veci, ktoré nebolo treba robiť s upnutou pravidelnosťou, ale iba k akýmsi sviatkom, či k väčším rodinným udalostiam. Tak ako dnes umývanie okien, veľké prášenie kobercov a pod. Vtedy kobercov nebolo, ale boli iba zemité podlahy. Ani dlážku z dosák nemal hneď každý príbytok. Teda ani náš novopostavený. Mal iba surovú ílovitú podlahu potretú istou „zmesou“, ktorej o štruktúru, či zloženie som sa vtedy nestaral. Načo aj! Bola to starosť našej mamy, aby podlaha k sviatkom dostala úpravu, akú vtedy mala väčšina nových domčekov mladých párikov  - novomanželov.

Povrchová úprava podlahy z miestnych zdrojov.
Podlaha sa upravovala takým spôsobom, že sa zaobstaral takzvaný „klapinec“ od kravičky, ten sa vmiešal do zriedenej ílovitej zeminy, ako stabilizačná prísada, do ktorej sa ešte pridávali plevy, zozbierané pri mlátení obilia pri žatve a takto pripraveným „poterom“ sa rukami potierala podlaha, čím dostala novú, čerstvú povrchovú nášľapnú vrstvu. Bolo pre gazdinu uznaním, ak si takto upravenú podlahu niekto z návštevníkov všimol. Toto „surovinové“ zloženie zmesy je presné, lebo ho poznám z rozprávania mojej mamy, keď sa občas bavila na mojej mládeneckej precíznosti pri obliekaní, keď som išiel na rande. Vravievala: „Aha ho! Iba nedávno mi na lopatke od smetí ťahal z dediny na kalváriu klapinec na zem, a teraz sa tu cifruje, ako keby to nikdy nerobil!“

Pod Kalváriou sa z vari štyroch, alebo až piatich strán stretávali cesty, cestičky a chodníky dediny. Tade chodili v hojnom počte na pastviny za dedinou aj kravičky, ako nositeľky vzácnej suroviny pre úpravu podláh mnohých domácností. My sme kravičku nemali, tak zaobstarávanie suroviny bolo po príslušnom príkaze a patričnom vybavení, mojou záležitosťou. Mama mi na špagátik uviazala lopatku na smeti a poslala ma na dôležitý dopravný uzol dediny vyhľadávať miesto, kde sa ráčilo nasýtenej kravičke vykonať prepotrebnú úľavu. Ak som mal šťastie, našiel som na niektorej „avenue“ dediny bohatú dávku tejto vzácnej suroviny v čerstvom stave. Túto som vraj obratným, ale aj obradným spôsom podbral a dostal som ju na môj prepravný prostriedok. S týmto nákladom som dôstojne kráčal do vrchov vinohradu nad dedinou. 
 
Dostalo sa mi za to pochvaly a možno aj pohladkania od milujúcej matky.
Bol som šťastný, že som pomohol pri dôležitej a náležitej úprave nášho príbytku. Ten po takejto úprave žiaril čistotou.  A vôbec v ňom nesmrdelo, ako by sa dalo predpokladať po primiešaní dôležitého pigmentu z dovozu. Však išlo o dovoz ! Nie?

Vojtech Hégli
Január 2012

TOPlist