aktualizované: 02.03.2017 14:45:13 

S veselou mysľou na večné časy a nikdy inak!

Poľovačky na diviaky
Loading
Ďalšie podsekcie zobrazíte kliknutím na titulky v záhlaví stránky
 
Dr. Július Bugár
 
POĽOVAČKY NA DIVIAKY
 Na úvod trocha histórie.                
Poľovníctvo je atraktívna a príťažlivá tematika , ktorá zaujíma najrozmanitejšiu kategóriu ľudí a má svojich priaznivcov i odporcov z rôznych pohnútok. Tak či onak , musíme priznať, že lovenie zveri je vlastne také staré ako samé ľudstvo.  Historické dôkazy o tejto činnosti sú známe od kamennej doby počnúc až po dnešok. V literatúre či už odbornej, historickej, alebo v  beletrii nachádzame nespočetné množstvo historiek a faktov o  poľovníckych udalostiach, ktoré môžeme na našom území datovať od 15. storočia ako organizované poľovačky. (Napr. Vladislav II. nariadením zakázal poddaným loviť zver. Pozdejšie Mária Terézia zakázala sedliakom držať zbraň a pod.  Poľovačka na divú zver, ako prejav odvahy, sily a smelosti sa čoskoro stala výsadou panovníkov a  feudálnych magnátov.
 
V období socializácie spoločenského zriadenia sa právo výkonu poľovníctva rozšírilo aj na širokú vrstvu ľudových poľovníkov takmer s  masovou účasťou ( zákon 225/47 Zb. z. 23/62 Zb. Počet poľovníkov na Slovensku vzrástol na vyše 50 tisíc ) Návrat k trhovému hospodárstvu však opäť umožnil majetným jedincom uplatniť si vlastnícke privilégiá pri uprednostňovaní práva výkonu poľovníctva. ( Nový zákon o poľovníctve bol v parlamente schválený dňa 29.04.2009 )
 
Poľovníctvo je príťažlivé aj pre mnohé známe osobnosti  
z minulého a súčasného  obdobia  tak z politického, ako aj z iného spoločenského prostredia. Ako poľovníci z  radov minulých politikov boli známi; napr. Tomáš G. Masaryk, Peter Colotka, Bohuslav Chňoupek, Alexander Dubček. Zo súčasných napr. Ivan Gašparovič, Pavol Hrušovský, Viliam Veteška, Ján Slota, Ján Tarčák, Zsolt Šimon a iní. Poľovnícka vášeň sa pripisuje aj hercom a  umelcom : Ivan Mistrík, Ivan Rajniak, Štefan Kvietik, Karol Čálik, Peter Švajda, Jožo Pročko, Peter Dvorský a iní. Tieto mená názorne dokumentujú neodškriepiteľnú príťažlivosť poľovníctva ako športu, zábavy , lásku k prírode, dobrodružstva, uvoľnenia, relaxu a pod.
 
Poľovačka ako komerčná záležitosť.
 V súčasnej dobe má však poľovníctvo žiaľ aj druhú odvrátenú stranu mince , ktorá ako nutné zlo poškvrňuje ideály poľovného hospodárenia a ochrany prírody. Trhové hospodárstvo pevne zakotvilo aj v obore poľovníctva a  prináša do nášho poľovníckeho hospodárstva obrovské zisky z  tzv. „poplatkových lovov“ a z poľovníckej turistiky. Poľovníctvo nie je lacný šport, alebo zábava, bárs ako ho nazveme. Niektoré poľovnícke združenia, aby boli schopné uhradiť nájomné za poľovné revíry a iné výdavky, okrem členského poplatku a bežného odpredaja ulovenej zvere vlastnými poľovníkmi, sú neraz nútené získavať peňažné príjmy aj usporadúvaním poplatkových poľovačiek pre majetných zahraničných poľovníkov. Treba  priznať, že je to do istej miery aj dehonestujúce pre sebavedomie a hrdosť domácich poľovníkov. Ale zisky z toho plynúce v náležitom rozsahu zakrývajú tento pocit. (Za rok sa utŕži na Slovensku za poplatkový odstrel priemerne asi 50 – 60 mil. Sk, t.j. cca 1,5 – 2,0 mil. € ) Takéto poplatkové poľovačky v prvom rade organizujú Štátne lesy hlavne na trofejovú raticovú zver. Poľovnícke združenia sa skôr zameriavajú na organizovanie poplatkového odstrelu na diviačiu zver na spoločných poľovačkách pohonom. Tento „obchod“ prináša pomerne slušné zisky, ako to vyplýva  z cenovej tarify Ministerstva pôdohospodárstva. ( Pre názornosť uvádzam, že jedna poplatková poľovačka s účasťou asi 15 zahraničných poľovníkov pri ulovení asi 5 diviakov prinesie pre poľovnícke združenie príjem najmenej okolo 100 tis. Sk,t. j. cca  3 tis. € )
 
Organizácia prípravy poplatkového lovu.
Najprv výbor poľovníckeho združenia (PZ) dojedná buď priamo s obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poplatkovým odstrelom (napr.AB centrum, Azet, Awald, DUKO a pod.), alebo prostredníctvom Štátnych lesov, alebo iným sprostredkovateľom podmienky a dátum uskutočnenia takejto akcie. Obyčajne sa PZ prispôsobuje požiadavkám zahraničných hostí, nakoľko títo prichádzajú v skupinách najčastejšie okolo 10 - 20 účastníkov a  dojednávajú si poľovačky vo viacerých revíroch s pobytom na niekoľko dní . Okrem toho niekedy majú osobitné požiadavky na občerstvenie, pohostenie, dopravu, ubytovanie a pod. Pokiaľ sú to poľovníci zo susedných štátov napr. z Rakúska, tak väčšinou prichádzajú na svojich miliónových terénnych vozoch s exkluzívnymi zbraňami a garderóbou, alebo ich dovoz zabezpečí cestovná kancelária.
 
Priebeh poľovačky              
Zraz poľovníkov je v ranných hodinách na okraji poľovného revíru. Členovia poľovníckeho združenia sa pri takýchto akciách podujímajú vykonávať funkciu honcov bez možnosti použitia zbrane, iní zabezpečujú občerstvenie, výradový priestor, dopravu honcov a poľovníkov, zvoz a vývrh ulovenej zveriny, zdravotnícku pohotovosť a  pod. V ďalšej časti reportáže najlepšie ilustruje priebeh poľovačky séria pripojených obrázkov s komentárom.
 
Poľovačka začína otváracím ceremoniálom 
pri ktorom sa dodržiavajú tradičné poľovnícke zvyklosti, hostia zo zahraničia sa postavia do jedného radu, domáci poľovníci (tentoraz ako honci) so psami do druhého radu. Na čele je predseda a hospodár poľovníckeho združenia. Uvítanie sa začína poľovníckou znelkou.„ Halali“ z lesnice a lesného rohu, ktorú zatrúbia mladí adepti poľovníctva. Úvodný príhovor na uvítanie obyčajne prednesie predseda PZ. Hospodár určí pravidlá a program poľovníckeho honu a ustanoví vedúceho poľovačky, ktorý je zároveň aj vedúcim strelcov a osobitne určí aj vedúceho honcov. Vedúci poľovníkov určuje stanovište (štand ) každému poľovníkovi v určitých odstupoch od seba podľa počtu poľovníkov a  samozrejme aj podľa charakteru terénu. Susediaci strelci si navzájom dajú signál, aby o sebe vedeli a tým smerom nestrieľali. V poslednej dobe sa už u nás udomácnilo opatrenie, že aj strelci majú červenú pásku pripnutú na rukáve, alebo na klobúku, aby sa zviditeľnili. Často sú takéto stanovištia dopredu označované a  očíslované, ba niekedy sa tieto stanovištia aj losujú. Z bezpečnostných dôvodov je nevyhnutné pravidlo dodržiavania podmienok, že poľovník až do ukončenia honu nesmie opustiť stanovište a to aj v tom prípade, ak zver poranil. Dohľadávanie takejto zvere sa uskutoční až po ukončení honu na to určenými strelcami a psami. Ukončenie honu oznamuje vedúci poľovačky, teda vedúci strelcov obyčajne trúbením na brokovnicovej hlavni. V minulosti sa samozrejme rozostavovanie strelcov ako aj honcov dialo pešky, nanajvýš za pomoci konských povozov.
 
Modernizácia dopravy a spojenia  pri poľovačkách. 
Dnes v dobe motorizácie, poľovníkov a honcov neraz rozváža traktor s vlečkou alebo nákladné auto V3S na určené stanovištia (štandy) . Zvoz ulovenej zvere bol v minulosti namáhavý. Zver sa musela ťahať ručne na konečné výradové miesto, ktoré bolo niekedy dosť vzdialené a vysililo niekoľko chlapov. Dnes sa ulovená zver naloží na vlečku traktora a pohodlne sa dopraví na miesto zrazu. V súčasnej dobe je neoceniteľným pomocníkom pri organizovaní priebehu poľovačky telefónny kontakt mobilom. Vedúci poľovačky sa bez problémov môže dohovoriť napr. s vedúcim honcov, s vodičom traktora, alebo iným poľovníkom., ktorí sú od seba „na míle vzdialení“
 
Honci sú neodmysliteľnou súčasťou spoločnej poľovačky nadhánkou. 
V minulosti to boli väčšinou najímaní záujemcovia za poplatok, čo predstavovalo pre poľovnícke združenie nemalý výdavok. V súčasnej dobe je nepredstaviteľná spoločná poľovačka bez poľovníckych psov tzv. duričov, ktoré v našich podmienkach najviac zastupujú slovenské kopovy.
Na každú rozlohu poľovného revíru je predpísaný počet potrebných psov, ktoré vlastnia jednotliví poľovníci združenia. Títo majitelia psov pripravujú postupne svojich psov na poľovnícke skúšky až kým je takýto pes spôsobilý pre hon na diviaky. Takýto držitelia psov, poľovníci, sa s radosťou podujímajú na hon, aby videli výkon svojich miláčikov a boli hrdí na ne a popýšili sa s ich výkonom. Za bežných podmienok majú pri psovi aj úspešný strelecký úlovok. Pri poplatkových poľovačkách pre zahraničných hostí samozrejme tak ako aj ostatní strelci ani honci nemôžu strieľať na zver. V súčasnosti je povinnosť, aby honec mal oblečenú reflexnú vestu pre zachovanie čo najväčšej bezpečnosti, ba dokonca sa doporučuje aby aj pes mal reflexný obojok.
 
Stratégia lovu 
Vedúci honcov rozostaví honcov do rojnice na protiľahlom okraji nadháňkovej časti revíru proti strelcom a ustanovenom termíne zaháji postup pohonu., ktorý podľa rozlohy môže trvať aj niekoľko hodín. Honci svojim pokrikom, klepkaním po stromoch sa snažia vyhnať zaľahnutú zver smerom k strelcom. Psy zavetria zver v húštinách a svojím štekaním – tzv. hlásením upozorňujú tak honcov ako aj strelcov, že v blízkosti je lovná zver. V niektorých prípadoch psy zabrzdia diviaka na jednom mieste, alebo ho zdvihnú a ženú smerom k rozostavaným strelcom a už je len na streleckej zdatnosti poľovníka či má dobrú mušku.          
 
Tradície a zvyklosti umocňujú zážitok z poľovačky 
 Ak je počasie vyhovujúce, honci ženú disciplinovane , psy sa predbiehajú vo výkonnosti, poľovníci dobre strieľajú, tak sa dostaví aj úspešný poľovnícky výsledok  Úspešní strelci dostávajú symbol strelca v podobe úlomku vetvičky za klobúk, ktorý mu odovzdáva spravidla poľovník, ktorý prvý dôjde k strelcovi tak, že namočí vetvičku z listnáča do farby (krvi) ulovenej zvere a na podnose svojho klobúka ho ponúka strelcovi s  podaním gratulačnej ruky. Poľovníckym zvykom je aj to, že úspešný strelec si aj sám vyvrhne uloveného diviaka, pričom mu prináleží ako odmena tzv „poľovnícke právo“, ktoré predstavujú niektoré časti vnútorností z uloveného diviaka. Medzi „právo“ poľovníka patrí v prvom rade trofej, srdce, pľúca, pečeň, obličky a sviečkové mäso.
 
Trofej z diviaka predstavujú kly diviačieho kanca , 
pričom sa hodnotí najmä dĺžka, hrúbka a váha . Kel dlhší ako 20 cm sa už mnohokrát zaraďuje medzi medailové trofeje. Pri poplatkových poľovačkách za účasti zahraničných hostí je to ale inak. Zahraničný hosť platí poplatok za každý výstrel, alebo za každého uloveného diviaka podľa dohody, ale neprináleží mu divina. Tá zostáva doma, ako odmena pre členov poľovníckeho združenia. Ak poľovník ulovil svojho prvého diviaka vo svojej poľovníckej kariére, tak sa v mene Svätého Huberta , patróna poľovníkov pasuje na strelca diviakov. Strelec si vyberie „krstného otca“, a prehnutý nad svojim uloveným diviakom utŕži niekoľko „palíc“ na svojej zadnej časti so sprievodným slovom krstiteľa, prípadne sa pridajú ku krstu aj ostatní poľovníci. Prestávka medzi dvoma pohonmi sa pravidelne vyhradzuje pre občerstvenie, pritom sa spomínajú príhody z pohonu a poľovnícke zážitky so samozrejmou okorenenou poľovníckou hantírkou a nadsádzkou.
 
 
Záverečný ceremoniál        
Poľovačka končí výradom ulovenej zvere, ktorý má tiež zaužívané zvyklosti. Pripraví sa výradové miesto v tvare obdialníka ohraničený čačinou s vatričkami, ohníkmi v rohoch. Týmto sa dáva posledná pocta ulovenej zveri. Podobne ako pri zahájení poľovačky, aj pri ukončení, sa poľovníci a honci zoradia do šíkov a záverečná znelka z lesnice ohlasuje koniec poľovačky.
 
Doslov
 O poľovníckych zážitkoch je popísané neuveriteľne množstvo kníh, článkov
a reportáží. Tento príspevok som nenapísal s úmyslom vytvoriť krasorečnícký opis konkrétnej poľovníckej udalosti. Skôr som chcel poukázať na to,
že z  pôvodnej čarovnej poľovníckej záľuby sa stáva žiaľ komerčná záležitosť, „keď za peniaze si možno kúpiť takmer všetko.“
Napriek tomu chcem veriť, že aj za takýchto podmienok si môžeme  zachovať pôvodné poľovnícke tradície  a  zvyklosti, a  snažiť sa  tlmiť nežiaducu komercionalizáciu  nášho poľovníctva.
 
 
„Lovu zdar“
Dr. Július Bugár
November 2009
 

TOPlist