aktualizované: 02.03.2017 14:45:13 

S veselou mysľou na večné časy a nikdy inak!

Tokaj tekuté zlato
Loading
Ďalšie podsekcie zobrazíte kliknutím na titulky v záhlaví stránky
Tokaj je slovenský !
Norbert M. Beňuška
KULTÚRA, 24.2.2010, Roč. 13, Č: 4, S: 11,
 
Európska komisia preregistrovala Maďarskú značku Tokaji na Tokaj a takto je zapísaná v elektronickom registri E-Bacchus, čím je priznané právo pod týmto názvom predávať len maďarský produkt. Toľko správa z médií. Priznám sa, nerozumiem tomu. ale ak tuším dobre, tak znovu to len dokazuje, že maďarská strana disponuje väčšou autoritou a lepším lobingom ako slovenská.
Znovu je tu ten istý klasický scenár, keď Slovensko musí voči svojim susedom do bezvedomia dokazovať svoje historické a prirodzené práva.
Pokúsim sa na základe vlastných skúseností a poznania prispieť k určitému ostrejšiemu pohľadu na tieto zvláštne vzťahy, ktoré mali analogický priebeh v rokoch 1997-98, pri rokovaní medzi ministerstvami poľnohospodárstva Maďarska a Slovenskej republiky vo veci ochranných známok Tokaj a Tokajský, ktoré sa pri delení Československej republiky zanedbali a odrazu nám chýbali!
Naše práva na používanie značky Tokaj a hlavne s možnosťou pod týmto názvom predávať jedinečný produkt Tokajské víno sme museli dokazovať týmito pracovnými okruhmi:
1.       historická opodstatnenosť
2.       pôdnoklimatické podmienky
3.       technologické podmienky
4.       legislatíva (historická a súčasná) dokazujúca kontinuitu produkcie v nezmenenej podobe.
Tokajská oblasť je jednou z mála oblastí na svete, kde možno dopestovať hrozno na výrobu prírodné sladkých vín. Vinič hroznorodý (Vitis vinifera I) je známy už niekoľko tisícročí. Plody viniča hroznorodého patria k najstarším ovocným druhom, ktoré ľudstvo pozná. Vinohrady na našom území zakladali Rimania pred dvetisíc rokmi, keď náš kraj bol súčasťou Panónie. Keď v r. 894 po smrti Svätopluka I. na toto územie prišli Maďari pod vedením Almusa (Almoša) a jeho syna Arpáda usadili sa v Potisí medzi riekami Bodrog, Latorica a Tisa, našli tu už rozvinuté vinohradníctvo! Svedči o tom podanie, podľa ktorého vojvodca Turzol hlási kniežaťu Arpádovi, že pri sútoku riek Bodrogu a Tisy našiel v okolitých svahoch prekrásne vinohrady.
Uvádza sa, že pomenovanie obce a vrchu Tokaj vychádza zo staroslovienskeho slova „stokaj" v prenesenom význame sútok dvoch riek, t. j. Bodrogu a Tisy.
Nájazdom Tatárov Batu chána v roku 1241 bol kraj vyľudnený a vinohrady zničené a kráľ Bela IV. kolonizoval kraj Talianmi, ktorí okrem pestovateľských skúseností priviezli sem i novú základnú odrodu Furmint.
V čase tureckých vojen od roku 1529 zostala oblasť na 170 rokov pod tureckým panstvom a z tejto doby pochádza väčšina tokajských pivníc ako úkryty ľudí pred lúpežnými vojakmi.
 
Napriek vojnovému stavu sa postupne zlepšuje technológia výroby tokajských vín a už v r. 1 560 sa v latinskom slovníku Fabriciusa Balásza stretáme s termínom cibéby (hrozienka), ktoré sa za priaznivého počasia tvoria v tokajských odrodách napadnutých ušľachtilou plesňou Botrytis Cinerea Persoon. A už zákonom z roku 1655 sa určuje spôsob vyberania cibéb na výrobu tzv. Tokajských výberov. Prostredníctvom šľachtických kontaktov sa tokajské víno postupne dostáva na panovnícke dvory napr. cárovi Petrovi Veľkému a jeho následníčky Kataríny. Traduje sa okrídlený výrok kráľa Ľudovíta XIV. o tokajskom víne: Vinum regnum-rex vinorum (Víno kráľov kráľ vín)
Treba lepšiu reklamu? Tokajské víno v 18. storočí si získalo slávu v celej Európe a bolo predávané ako liek „Universalis vera medicína" na liečenie chudokrvnosti, malátnosti a nervov.
Do rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie súčasná tokajská vinohradnícka oblasť na Slovensku a maďarská tokajská oblasť tvorili jednotný územný celok majúci rovnaké prírodné ekologické faktory, kvantitatívne zhodné teploty, slnečný svit aj atmosferické zrážky, pričom pôdy boli často na území Slovenska deklarované ako najvhodnejšie na pestovanie viniča, čo bolo zakotvené v rôznych právnych úpravách až do roku 1908, kedy bola v pôvodnom uhorskom zákone Ministerstva poľnohospodárstva a orby deklarovaná Tokajská vinohradnícka oblasť. V zákonnom článku XLV1I, hlava II.§ 15 je vymenovaných 30 obcí prináležiacich k tokajskému vínnemu kraju. V rámci toho sú zaradené aj Kiss Toronya (Malá Tŕňa), Sátoraljaújhely (Slovenské Nové Mesto) a Szoloske (Viničky), ktoré po rozpade Rakúsko-Uhorska v r. 1918 pripadli novovzniknutej Československej republike.
Tlak na pestovateľov hrozna na Slovensku neprestal ani v čase budovania socializmu, keď si maďarská exportná firma vynútila podpis dohody, podľa ktorej československí producenti vína majú zakázané víno vyvážať s tým, že maďarská strana bude odoberať tokajské vína z našej oblasti v množstve 1000 hl. Platnosť tejto zmluvy bola ukončená 4. 7. 1990, ale i ona dokazuje, že ak toto víno odoberali, tak uznali jeho kvalitu porovnateľnú s tým maďarským. Mimochodom kvalitatívnu úroveň nášho tokajského potvrdzujú výsledky hodnotenia z rôznych súťaží a konkurzov, často priamo v Budapešti, keď slovenské tokajské vína na nich dosiahli od roku 1958 spolu 42 zlatých, 53 strieborných medailí, a to len do roku 1993.
Objektívnosť a zhodnosť agroklimatických podmienok potvrdila desaťročná činnosť Štátnej výskumnej stanice vinárskej (1924)v Malej Tŕni, ktorá svoju činnosť úplne neprerušila ani počas maďarskej anexie územia v r. 1939-1945. Táto stanica podrobným terénnym a klimatickým pozorovaním nezvratné dokázala zhodnosť pestovateľských podmienok až na úroveň jednotlivých honov a tratí i s návrhom na postup a rozšírenie pestovania odporúčaných odrôd viniča Furmint, Lipovina a v menšom podiele Muškátu žltého.
Všetky poznatky a skúsenosti boli zakotvené v zákone č. 332 z 25.10.1996 o vinohradníctve a vinárstve, kde boli popísané nielen technologické postupy pri výrobe tokajského vína, ale aj výmery vhodných honov v chotároch obcí tokajskej vínnej oblasti na Slovensku. A to všetko v súlade s predpisom EÚ 823/87 črl.3.
V procese uznávania identity slovenského Tokajského výberu sa ako kľúčový ukázal jeden topografický údaj. Získali sme zemepisnú mapu c. k. armády Rakúsko-Uhorská, na ktorej medzi obcami Káso (Kašov), Céke (Cejkov), Zemplen (Zemplínske Jastrabie) je označený vrch s názvom Tokaj s nadmorskou výškou 260 m, ktorý dáva meno celej oblasti a je lokalizovaný na území Slovenska! Je pritom zaujímavé, že slovenská verzia tej istej mapy už tento údaj neobsahuje (asi sa niekomu nehodil), ale je tam označená časť chotára ako „Za Tokajom", čím potvrdzuje, že musí byť i dominanta s týmto názvom, a tá sa volá TOKAJ.
Tomuto faktu nedokázal odolať ani maďarský kolega-štátny tajomník J. Rednágel a argumentáciu prijal i generálny riaditeľ Medzinárodného úradu pre víno a vinohradníctvo v Paríži (OIV) p. R. Tinlot.
1)       Názov Tokaj, tokajský je odvodený od staroslovienskeho slova „STOKAJ“ v prenesenom význame sútok dvoch riek a to Bodrogu a Tisy. A vrch(hora) s rovnakým názvom leží na slovenskom území.
2)       Obyvatelia pod alebo za Tokajom - naši predkovia na tomto území úspešne pestovali vinič v čase, keď maďarskí predkovia opúšťali rodné kraje v ruských stepiach a na koňoch si hľadali nový životný priestor a jedným zo siedmich kmeňov bol aj kmeň Megyer a ten sa dočasne usadil na málo obývanom Potisí..
3)       Uvedení kočovníci a novousadlíci boli chytrí, učenliví a dosť pracovití a dobre nadviazali na tradíciu pestovania viniča a výroby vína a nepochybne sa zaslúžili o zachovanie tohto jedinečného nápoja a preto im netreba upierať m o ž n o s ť používať pre svoj produkt názov Tokaj, Tokaji.
4)       Musíme s uznaním kvitovať, že maďarský nájazd neznamenal tak ako tatársky a turecký pohromu, ale zachoval kontinuitu dobrého hospodárenia na pôde.
5)       Skutočné vlastenectvo by sa malo prejavovať predovšetkým poznaním vlastných dejín a obhajovaním z nich vyplývajúcich práv a nárokov.

 
Marieta Okenková,
 
05-09-2008
Tokaj – tekuté zlato
 

Na východnom Slovensku máme poklad v podobe zlatého moku, na ktorý nie sme dostatočne hrdí a ktorý si nevieme ani vážiť ani dostatočne oceniť. Mnohé krajiny dokážu aj z maličkostí urobiť veľkú prezentáciu. Slováci však konajú väčšinou práve naopak. Dehonestujú aj to málo vzácneho, čo v našej krásnej krajine máme. My tu máme národné bohatstvo, ktoré nevieme správne využívať. Častokrát pri mnohých zahraničných cestách sa zamýšľam nad tým, čo je pre Slovensko typické, čím sa môžeme pochváliť, že my to máme a iní nie. Tokaj jednoznačne patrí k takýmto klenotom.

 

Osobne prechovávam hlbokú úctu k ľuďom, ktorí sa starajú o vinohrad a vyrábajú vína. Myslím si, že Slovensko sa môže hrdo vo svete pýšiť kvalitnými vínami a v prípade Tokaja jeho jedinečnosťou. Pri rokovaniach s maďarskými partnermi som sa stretla aj s názorom, že je to naozaj pravda, že slovenské tokajské nie je rovnaké ako maďarské, pretože je lepšie.

 

Pri našom vstupe do Európskej únie bola Slovensku uznaná „Tokajská vinohradnícka oblasť“, Maďarsku bola uznaná vinohradnícka oblasť „Tokaji borvidék“. Celá Európa však vie, že ide o jedno územie s rovnakými klimatickými, pôdnymi, historickými podmienkami, jedinečnými pre výrobu špeciálnych – tokajských vín. Z toho dôvodu Európska Komisia navrhla, aby sa Slovensko a Maďarsko dohodli na jednej oblasti „Tokaj“ s rovnakými pravidlami pre pestovanie viniča, výrobu vína, kontrolu kvality, rovnaké označovanie, rovnaké fľaše....  Slovensko aj Maďarsko si teda porovnali svoje systémy - zatrieďovanie vinohradov, technológiu výroby, zrenie, používané fľaše, označovanie.

 

Výsledkom je, že na Slovensku spĺňame všetky podmienky na výrobu tokajských vín rovnako ako v Maďarsku, máme totožnú metodiku pre klasifikáciu tokajských honov. Našou výhodou je, že sme Tokaj vyrábali oxidatívnou metódou a máme zachovanú odrodovú skladbu, ktorú sme nemenili a najmä sme nepripustili spriemyselnenie výroby tokajských vín na Slovensku. Povolené 3 odrody na Slovensku sú presne stanovené zákonom na rozdiel od Maďarska, ktoré má odporúčané odrody v celkovom počte 7 upravené v Poriadku Rady vinohradníckych obcí.

 

Žiaľ, musím konštatovať, že verejná mienka v Maďarsku je veľmi negatívne neoprávnene nastavená voči kvalite slovenskej produkcie tokajských vín. To je umocňované čoraz častejšími veľmi neodbornými a zavádzajúcimi vyjadreniami čelných maďarských predstaviteľov. Niekedy mám až pocit, že niekomu to takto vyhovuje a akákoľvek snaha dohodnúť sa na báze odborných vedeckých argumentov v kombinácii s historickými vždy stroskotá. Nechcem nikoho obviňovať, ale len verejne deklarovať, že slovenská strana vyvinula maximálne možné úsilie a urobila veľa ústupkov v záujme toho, aby došlo k dohode v tomto dlhoročnom spore medzi dvomi susedmi. Cieľom nášho snaženia bolo nielen stabilizovať vzťahy medzi výrobcami v tomto regióne a vytvoriť pozitívne prostredie na prílev nových investícií, ale aj na ľudskej a odbornej úrovni dokázať, že Slovensko a Maďarsko sa dokážu spoločne dohodnúť.

 

Rokovania však nakoniec stroskotali na neústupčivosti maďarskej strany z hľadiska jednostranného obmedzenia výmery len na slovenskej strane. To bola už podmienka, ktorá bola pre Slovensko neakceptovateľná a najmä nepochopiteľná, prečo sa má ináč definovať oprávnená výmera na jednej strane hranice a ináč na druhej strane. Obe strany sa dohodli, že o tomto spoločnom rozhodnutí budú informovať Európsku komisiu spoločným listom, ktorý vypracuje slovenská strana a zašle na pripomienkovanie maďarskej strane.

 

Slovenská strana si vyhodnotila trilaterálne rokovanie s Európskou komisiou v Bruseli v júni tohto roka a dospela k záveru, že slovenskí výrobcovia môžu používať podľa platnej EÚ legislatívy názov „Tokajská vinohradnícka oblasť“ a môžu existovať vedľa seba dve tokajské oblasti s odlišným označením „Tokajská vinohradnícka oblasť“ a „Tokaji borvidék“. V praxi to znamená, že na Slovensku môžeme vyrábať tokajské víno tak, ako ho po stáročia vyrábame, so zavedeným kontrolným systémom kvality, plnením do fliaš a označovaním. Zároveň Maďarsko môže vyrábať „tokaji aszu“, tak ako ho vyrábajú, označiť si ho podľa vlastných pravidiel, kontrolovať výrobu a uvádzanie na trh podľa vlastných pravidiel.

 

Vzhľadom na uvedené, Slovensko presadzovalo oprávnené záujmy slovenských výrobcov, ktorí nevidia dôvod, prečo by sa mali vzdať časti svojej oprávnenej výmery.

 

Prosím všetkých uvedomelých Slovákov, aby chránili náš Tokaj, vážili si ho, niečo sa o ňom naučili, správne ho prezentovali a najmä aby nepripustili jeho dehonestovanie.

 

Marieta Okenková, vedúca slovenskej delegácie pri vyjednávaní o tokajskej otázke

TOPlist