aktualizované: 02.03.2017 14:45:13 

S veselou mysľou na večné časy a nikdy inak!

Zlato‚ zlato‚ zlato
Loading
Ďalšie podsekcie zobrazíte kliknutím na titulky v záhlaví stránky
Zlato‚ zlato‚ zlato...
.
 
Z L A T O – A U R U M
 
    Chemická značka „Au“, sústava kubická, tvrdosť 2,5 – 3,0,  merná hmotnosť 15,6 až 18,3 g/cm-3 (čisté zlato 19,3), čisté zlato je ale veľmi vzácne, skoro vždy obsahuje prímes striebra, obyčajne 4 -15% váhy a tiež prímesi medi a  kovov skupiny platiny.
    Odrody zlata: minerál elektrum, viac ako 15% striebra, meďnaté zlato (cuproaurit) s obsahom medi do 20%, paládiové zlato (porpezit) s obsahom paládia od 4 do 11%, bizmutové zlato (bizmutoaurit) s obsahom bizmutu do 4%.
    Ako diagnostický znak pre zlato je charakteristická jeho zlatožltá farba, nízka tvrdosť (možno ho rezať nožom), a ľahká kovateľnosť na veľmi tenké plátky. Z jedného gramu zlata sa dá vytepať plocha cca. 1 m2 . Elektricky a tepelne je veľmi dobre vodivé.
    V prírode, v zlatonosných rudách alebo často v náplavoch riek, vytvára nepravidelné zrnká, pliešky, väčšinou ťažko viditeľné voľným okom.. V riečnych náplavoch sa vyskytuje i vo forme tzv. nugetov, nepravidelných okruhliakoch o váhe niekoľkých gramov, ale i kilogramov. V pohorí Južný Ural v Miamskom obvode sa v roku 1842 našiel v náplavoch rieky Taškutarang kus o váhe 36,0 kg. Ešte váhovo väčšie kusy rýdzeho zlata sa našli v Austrálii, v provincii Victoria. V roku 1858 kus pomenovaný „Príjemný neznámy“ o váhe 59,67 kg a v roku 1869 sa dokonca našiel kus, pomenovaný ako „Vítaný“, o váhe 68,09 kg. Na Aljaške a v Austrálii sa našli i ešte ťažie kusy presahujúce svojou váhou i 100 - 200 kg. To boli však už zlepence kusov zlata.
 
 
 
 
 
 
 
 
   


Zlato je mimoriadne stále, rozpúšťa sa len v lúčavke kráľovskej, v ortuti, kyanide draselnom, v roztokoch chlóru, brómu, jódu a v sírnych alkáliách.
 
 
    Ložiská zlata na Slovensku
    V stručnosti uvediem len významnejšie ložiská z ktorých sa zlato, popri iných kovov, získavalo a to od východu smerom na západ Slovenska:
Zlatá Baňa, Zlatá Idka, Poproč, Čučma ( tu len v rokoch 1932 -38 bolo získaných 730 kg zlata), Dúbrava, Magurka, Banská Štiavnica, Hodruša (baňa Rozália), Kremnica, Pezinok
    Všetky ložiská, výskyty zlata a ryžoviská zlata sú popísané v knihe autorov F. Bakos, M. Chovan a kolektív : „Zlato na Slovensku“, vydanej v roku 2004, Slovenský skauting, Bratislava. Ide o mimoriadne cenného sprievodcu zlatou históriou, ťažbou a náleziskami na území Slovenska.
    Podľa odhadu (údaje z vyššie uvedenej publikácie) bolo na Slovensku získaných asi 68 500 kg zlata. Najviac to bolo z ložiska v Kremnici, cca. 35 000 kg, okolia Banskej Štiavnice 20 000 kg, zo Spišsko – gemerského Rudohoria 4 000 kg, Nízkych Tatier 2 800 kg, ryžovaním bolo získaných 500 kg, najmä zo štrkov rieky Dunaj.
Bývalé Československo vlastnilo 102,4 ton zlata, po rozdelení sa delilo zo Slovenskom v pomere 2:1.
    V súčasnosti, na podklade priaznivých výsledkov vyhľadávacieho prieskumu,  sa znova pripravuje k ťažbe ložisko v Hodruši pri Banskej Štiavnici, kde investorom a ťažiarom je firma Slovenská banská s.r.o. zo sídlom v Hodruši. Táto firma od roku 1991 do roku 2003 získala z rudy 3 451 kg zlata. Podmienky ťažby sú tu však mimoriadne náročné, ťaží sa vo veľkej hĺbke, s komplikovanou dopravou a dosť nepriaznivým rozložením a priebehom zlatonosných žíl, čo zvyšuje náklady na ťažbu.
Druhým perspektívnym ložiskom je staré známe ložisko zlata v Kremnici – lokalita Šturec. V posledných desiatych rokoch tu urobil rozsiahly geologický prieskum investor z Kanady. Overených je cca. 12 miliónov ton rudy s obsahom zlata 1,5 – 2,5 g/t a striebra s obsahom15 – 25 g/t. Proti ťažbe tohto ložiska je však samotné mesto Kremnica, ako i okolité obce z obavy škodlivého vplyvu na životné prostredie (občianske združenie „Kremnica nad zlato“). Ložisko sa má ťažiť povrchovo, formou lievikovitej jamy s veľkým objemom nutného premiestnenia rudy a okolnej horniny. Vznikajú tým nové odpadové haldy. Nutné je postaviť úpravňu  na získanie zlata, čo si vyžaduje chemický proces, vznikajú odkaliská. Stále je strašiakom havária u ložiska zlata v Rumunsku, kde došlo k pretrhnutiu hrádze a úniku kyanidov do vodného toku z veľkými, škodlivými následkami. Investor sľubuje bezpečnú technológiu, minimalizáciu vplyvu na životné prostredie. Bude vecou Ministerstva životného prostredia a štátnej banskej správy ako sa k problému postavia.
 
Ako to je v celosvetovom merítku?
    Odhaduje sa že počas existencie ľudstva bolo vyťažených okolo 161 000 ton zlata a to polovica z neho za posledných 50 rokov.
    Súčasne ťažené najväčšie ložiská rúd z obsahom zlata sú v USA, Austrálii, Rusku, Južnej Afrike (ťaží sa tu až z 2 km hĺbky), Číne (od roku 2007 je Čína najväčším producentom zlata), Peru, Kanade, Indonézii. Svetové zásoby zlata sa odhadujú na 84 tisíc ton. Pomerne veľké ložisko zlata sa v minulosti ťažilo v 17. a 18. storočí i vo Vysokých Taurách – Rakúsko. Kúpeľné mesto Bad Gastein vďačí za termálne pramene a liečbe rôznych chorôb banskej činnosti a využíva staré banské chodby na liečbu rôznych chorôb i za prítomnosti radónu.
 
   Veľké ložiská boli objavené nedávno i na Sibíri, v banskom poli Natalka sa zásoby zlata vypočítali na 10,3 milióna uncí (jedna trojska unca = 31,1035 g).
Stručne, pre predstavu jedného zo spôsobov ťažby, opíšem ťažbu na jednom z povrchovo ťažených  ložísk a to na ložisku Batu Hijau v Indonézii na ostrove Sumbawa.
    Ide o ložisko medeno – zlatých rúd. Ťažené je od roku 2000 povrchovo a to systémom stále sa prehlbujúceho lievika – jamy obrovských rozmerov, šírka jamy 1500 m. Ako je zrejmé z obrázku jama má dosiahnuť v roku 215 hĺbku okolo 700 m. Každý rok sa tu z jamy vyťaží asi 100 miliónov ton rudnej suroviny. Preprava na povrch je zaisťovaná obrovskými nákladnými vozmi, ktorý každý odvezie pri jednej ceste 350 ton. Počet zamestnancov je 8 000. Odpad po úprave suroviny sa ukladá v okolí bane, ale dopravuje sa i z veľkej časti do mora potrubím o dĺžke ca. 3,5 km, uloženom v mori až  na okraj strmého morského zrázu nachádzajúceho sa v hĺbke okolo 120 m, kde sa následne samovoľne zosunie do veľkej hĺbky. Takáto obrovská ťažba negatívne vplýva na životné prostredie na povrchu, ale i v mori a je predmetom sporov a diskusií. Pre Vašu orientáciu, pre získanie jednej unce zlata (potreba pre jeden snubný prsteň) je potrebné vyťažiť 250 ton rudy. Odpad je potrebné niekde uložiť.
 
Okrem veľkých ťažiarenských spoločností sa však po celom svete, v oblastiach kde sa zlato zistilo najmä v náplavoch riek, starých baniach a ťažko prístupných terénoch, ťaží - ryžuje zlato množstvom nelegálnych ťažiarov, ktorých počet sa odhaduje až na 15 miliónov. Títo produkujú asi 25 % z celkovej svetovej ťažby zlata.
 
    Uvediem aspoň niektoré miesta. V Peru ( piaty najväčší producent zlata na svete z 187 tonami ročne) na lokalite La Rinconada sa zlatá rudnina ťaží v pohorí Ánd v nadmorskej výške 5000 m, v neuveriteľne ťažkých prírodných podmienkach a za drastického vykorisťovania robotníkov. Títo, u niektorých ťažiarov, pracujú celý mesiac zadarmo a ako odmena sa im poskytne na konci mesiaca zopár hodín , kedy si môžu vyniesť svoje vrece zlatonosnej horniny s perspektívou, že v ňom nájdu svoj vytúžený poklad. Samozrejme i tu sa používa ortuť na získanie zlata vo veľkom , čo škodí životnému prostrediu a zdraviu baníkov. Podľa údaju OSN - UNIDO pre získanie 1 gramu zlata pri takomto spôsobe ťažby je potrebné 2 až 5 g ortuti.
Z náplavov riek sú to sedimenty zo zlatinkami zlata v Indonézii na Borneu, v Afrike (Uganda, Ghana), Rusku, Bolívii,  vo Francúzskej Guyana v Južnej Amerike, kde sa odhaduje, že pri získavaní zlata sa ročne, len na tejto lokalite, dostane do vodného systému až 12 ton ortuti, ktorá sa časom mení na najnebezpečnejšiu formu metylortuť, ukladajúca sa do potravinového reťazca, najmä rýb.
 
 
Takto pracujú ( viď obrázok) tisíce ľudí vláčiac každý deň na chrbte vrecia zlatej rudy, obrazne povedané „za hrsť ryže denne“, len aby sa tento kov stal lesklou šperkovou ozdobou. Každý kto nosí na tele šperk zo zlata (dnes často i na pupku a bradavke) by to mal vedieť a zamyslieť sa, čo všetko bolo obetované na to, aby sa tento kúsok kovu – ako ozdoba - imidž, vyrobil. 
  Ryžovanie zlata v rieke
Využitie zlata
Zlato od jeho objavu a zistených mimoriadnych vlastnostiach sa už pred tisíckami rokov spracovalo do šperkov, ozdôb a pokladov panovníkov. Človek si z tohto kovu vytvoril modlu, akési „Zlaté teľa“, známeho s putovania ľudí, pod vedením Mojžiša do zeme zasľúbenej. Žiaden iný kov nedokázal tak ovplyvniť psychiku človeka. Charakteristické je vyjadrenie P. L. Bernsteina, autora knihy The Power of Gold ( Moc zlata), keď napísal: „Nikdy nebolo jasné či zlato vlastníme my, alebo zlato vlastní nás“. Je to na hlboké zamyslenie sa. Som presvedčený, že zlato si podmanilo nás. Žiaden iný kov nedokázal urobiť človeka tak relatívne šťastným, s pocitom bohatstva a moci, ale zároveň i chamtivým, krutým a nemilosrdným. Zlato poznali vysoko vyspelé kultúrne národy už pred tisíckami rokov, Inkovia v Južnej Amerike, Egypťania, Číňania, Minojská civilizácia na Kréte, Rimania, Gréci a tiež Kelti.
 
 Zlatý náhrdelník vyrobený Keltmi
Túžba po tomto kove hnala ľudí hľadať ho po celom svete a pre jeho získanie neváhali zabíjať, vraždiť,  vyvolávať vojny, zničiť celé kultúrne civilizácie, ako to urobil v mene kráľa španiel Pizarro z Inckou civilizáciou. Egyptský faraónovia sa pochovávali zo zlatými pokladmi, v zlatých posmrtných maskách. Vznikali tzv. „zlaté horúčky“, keď sa objavilo zlato najmä v náplavoch riek. Každý pozná históriu putovania ľudí za šťastím a bohatstvom na Aljašku, za nugetmi zlata na rieke Klondike. Ale to sa deje i dnes. Milióny ľudí pracuje ilegálne v pralesoch Južnej Ameriky, v pohorí Ánd, v Afrike, Indonézii, kde dobývajú, ale hlavne ryžujú zlato v povodí riek. Pracujú na vlastnú päsť, alebo za minimálnu mzdu, ktorá sotva dokáže uživiť ich rodiny, Ničia lesy, premiestňujú hory a používajú na získania zlata ortuť, ktorá ničí ich zdravie a znečisťuje životné prostredie.
 
Pre ľudstvo zlato nie je životne dôležité,
jeho praktické využitie nie je veľké, a je nahraditeľné.
Sú však národy, krajiny, kde zlato má i teraz neobmedzenú moc. Jedným z takých je India, najväčší nákupca a spotreby zlata. Táto krajina len v roku 2007 spotrebovala 773,6 ton zlata, viac ako USA a Čína spolu. Jej obyvateľia vlastnia cca.18 000 ton zlata a to najmä vo forme šperkov. Kultúra investovania do zlata má tu svoju stáročnú tradíciu. Každá nevesta dáva do spoločného života povinne ženíchovou rodinou požadované množstvo zlata. Mnoho rodín sa na celý život zadlží pre tento kov. Nevesta v bohatých rodinách má mnohokrát na hlave zlatú ozdobu, ktorá váži niekoľko kilogramov, nehovoriac o ostatných šperkov a zlatých nitiach v svadobných šatách.
Prehľad využitia zlata uvádzam v grafe, z ktorého je zrejmé, že dominantné postavenie vo využívaní má šperkárstvo.
 
 Žiaľ zlato je i menovým médiom a zo zlata sa stal základ svetovej ekonomiky. Vo forme tehál, každá o váhe 12,5 kg je uložené v trezoroch bánk a najviac je ho uložené na vojenskej základni vo Fort Knoxe v štáte Kentucky . Jeho cena, najmä teraz v čase svetovej krízy, stále stúpa a presahuje už 1000 $ za jednu uncu
a podľa prognóz bude ešte stúpať.
  Tento kov si nás čoraz viac podmaňuje a nepustí nás z tejto jeho zlatolesklej hry, určujúcej osud veľkej časti našej populácie.
 
 
Spracoval:
RNDr. Ondrej Rozložník
Rožňava 28.3.2009
P.S. Použité boli i údaje z časopisu: National Geographic – 1/2008, článok od Brook Lamera.
TOPlist