aktualizované: 02.03.2017 14:45:13 

S veselou mysľou na večné časy a nikdy inak!

II.Pošta z Kanady
Loading
Ďalšie podsekcie zobrazíte kliknutím na titulky v záhlaví stránky
 
 
 ..

    Čo sa mi páčilo v Kanade a čo nie.

Po skončení takmer päťmesačného pobytu u dcéry v Kanade stručne zhrniem, čo sa mi tam páčilo a o čom som sa doposiaľ možno nezmienila.

 V prvom rade sa páčila srdečnosť , s ktorou sme sa stretávali na prechádzke s kočíkom, s vnučkou. Všetci dospelí nás s úsmevom zdravili .

Páčilo sa mi, že imobilní obyvatelia mestečka, kde dcéra býva , sa môžu pohodlne odviesť špeciálnym mikrobusom, ktorý jazdí ako MHD. Mikrobus príde pre vozičkára pred jeho dom a odvezie ho a privezie späť za cenu obyčajného lístka. 

Páčilo sa mi, že keď sme s dcérou zabudli na spodku nákupného vozíka 10 kilogramové  vrece s múkou,  a ostalo aj po polhodine na svojom mieste.

Páčilo sa mi, že všade v Kanade je WC zadarmo.

Páčilo sa mi množstvo športovísk a detské ihriská , kde sa deti v lete majú možnosť vyšantiť s vodou, striedavo vytryskávajúcou zo zeme. 

Páčila sa mi značka osadená v blízkosti Domu pre seniorov  , upozorňujúca na chodcov seniorov.

Páčil sa mi poschodový vlak premávajúci do Toronta, ktorý nie je pomaľovaný a nie sú v ňom zničené sedadlá.

Páčilo sa mi , že počas omše premietli dokumentárny film, ktorý ukázal farníkom, kde išli peniaze, ktoré darovali na charitu.

 Páčili sa mi jednoduché okrasné záhradky  pri domoch.

 Páčilo sa mi , že sme nevideli za celý čas nášho tamojšieho pobytu ani jedného opitého človeka.

 Páčilo sa mi, že pri vystupovaní a nastupovaní detí do školského autobusu, musia autá pred aj za autobusom stáť.

 Páčilo sa mi, že majitelia domov si nemusia na zimu odkladať kreslá a lavičky z pred domov.

 

Nepáčilo sa mi.

      Že do konca marca mala drvivá väčšina našich susedov pri domoch ešte vianočnú výzdobu a neošetrené záhradky, hoci bolo cez 20 stupňov tepla.

      Že stavbári nečistili po sebe zablatené cesty.

      Že televízne stanice počas zimných OH dávali zábery , až na malé výnimky , len na kanadských reprezentantov a stále do omrzenia vysielali reklamy.

    

    


 
Pošta Ľudmily Oravcovej z Kanady
 
 
The Whitchurch Stouffile - PUBLIC LIBRARY.
 
  Je názov jednopodlažnej , viacúčelovej budovy, kde okrem mestskej knižnice a plavárne sa nachádza aj fitnes centrum a mala telocvičňa.
  Na knižnici sa mi páči, že neslúži len na vypožičiavanie kníh, ale aj ako čitáreň . Pri čitárni je herňa pre deti.
  Ak chcete vrátiť zapožičanú knihu, nemusíte ist dovnútra, ale jednoducho ju vhodíte do schránky umiestnenej na fasáde objektu.
 
  Jednou z čitateliek , pre ktorú sa vypožičiavajú detské leporela a obrázkové knižky ,
 sa stala nedávno je aj naša vnučka Nikolka. 
Páčia sa jej pestré motýle a zajačiky.
 Plaváreň ma dva bazény. Jeden veľký na plávanie a jeden menší pre deti .
Väčší bazén je rozdelený na tri časti - pomalú časť, stredne rýchlu a rýchlu, pre plavcov pretekárov.
 V bazéne pre deti je teplejšia voda a po bokoch sú
nainštalované trysky. Tie sa však púšťajú len v čase vyhradenom pre dospelých. Posedenie je tam veľmi prijemné.
  V šatni je malý pristroj na vyžmýkanie plaviek.
 Dobrým riešením je aj šatna pre rodiny. Deti sa nemusia prezliekať medzi cudzími ľuďmi, lebo ostávajú s rodičmi.
 Je to budova určená na relax. Ceny sú prijateľné pre všetky vekové kategórie.
  “Keby u nás bolo také niečo“, povzdychla som si neraz. 

 
 
 
Pošta Ľudmily Oravcovej z Kanady 
 
    Maple syrup Festival.
 
  Maple syrup Festival sa každoročná koná v lese za mestom , kde rastú javory produkujúce sirup
  Dlhá rada aut na príjazdovej ceste signalizovala veľký záujem o toto podujatie. Nečudo , bolo nádherné jasné počasie s teplotou + 10 stupňov. Mimochodom táto teplota a slnko akoby dávali Kanaďanom signál, že je čas nosiť krátke nohavice a tričká. Takto naľahko oblečených sme stretli aj v lese na Festivale.
  V javorovom lese je náučný chodník a jednotlivé stromy su pospájané elastickým plastovým potrubím ,vedúcim do výrobne javorového sirupu. Každý strom ma navŕtané dve diery z ktorých vyteká tekutina do postupne zväčšujúceho sa potrubia .
  Na prvej zastávke v lese stala do Indiánskych šiat oblečená pani, ktora nám povedala, ako Indiáni objavili javorový sirup.
 
  V lese , kde sa konal Festival , žili Indiáni uz pred 7000 rokmi. Dozvedeli sme sa , ze tekutinu, ktorá z javora vytekala nazbierali do vedra a nechali cez noc vonku, nevediac ešte , aky úžitok im to prinesie. Tekutina obsahovala vodu, ktora do rana zamrzla. Lad vyhodili a ostávajúcu tekutinu nechali opäť zamrznúť. Tekutina bola stále sladšia a sladšia. Kedze Indiánom chýbal cukor, začali výrobu javorového sirupu zdokonaľovať a rozširovať. 
 V Kanade rastu štyri druhy javorov, ale len jeden z nich Sugar Maple produkuje lepkavú tekutinu , akoby bez chute, z ktorej sa vyrába javorový sirup. Tekutinu si mohol každý ochutnať , rovnako ako uz hotový tmavý aj bledý sirup. Rozdiel medzi nimi je v sladkosti. To sme sa dozvedeli od pána, ktorý na náučnom chodníku vysvetľoval spôsob zberu a výroby sirupu.
  Na Festivale si mohli návštevníci kúpiť sirup aj rôzne výrobky z neho, deti povoziť sa na poníkoch a v reštaurácii ochutnať rôzne dobroty.
  Bolo to krásne a pre nás aj poučné popoludnie.
 

 
Pošta ĽudmilII y Oravcovej z Kanady 
 
   Takmer zamrznuté vodopády.
 
  Minulú sobotu sa mi splnil sen - videla som Niagarské vodopády v zime . Hoci od rána poletoval sneh, cesty boli dobré a diaľnica nebola preplnená ako obvykle býva cez víkend.
Kanaďania sedeli pri televízoroch a sledovali v televízii OH , najmä svojich športovcov.
  Aj pri vodopádoch bolo pomenej turistov , čo nám však vyhovovalo , lebo sme mohli spokojne obdivovať tuto nádhernú prírodnú scenériu. 
  Nevadil nám ani sneh , ani mráz.
  Pohľad na   vodopády v snehobielom prostredí bol nezabudnuteľný. Ruky mi fotení išli po čase zamrznúť a tak sme sa na chvíľu presunuli do neďalekej reštaurácie, zohriať sa čajom .
  Všimla som si , ze turisti seniori pri vodopádoch chýbali. Kde boli schovaní , som zistila až neskôr, pri návšteve veľkého kasína pri hoteli Hilton. Obrovská miestnosť s hernými automatmi bola do polovice obsadená seniormi, sústredenými na hru.
  Chvíľu sme ich s manželom pozorovali, tvárili sa veľmi vážne . Počas nášho pobytu som však   nikoho nevidela jasať nad výhrou.
  S kasínom sme sa rozlúčili, s ľahkým srdcom, lebo nám k spokojnosti automaty nechýbali. Tešili sme sa z vydareného výletu a z krásneho zážitku.
                   
                                                                                                                                                                                                         
                                                                                                                             
 
Záver nášho pobytu v Kanade 
*** 
Výstava   DOM A ZAHRADA
 
Týždeň pred naším odchodom na Slovensko , sme spolu s vnučkou Nikolkou a jej rodičmi navštívili výstavu |Dom a záhrada, ktorá sa konala v Toronte.
Vo veľkých spojených halách boli vystavene veci, ktoré boli pre nas zaujímavé a dcéra so zaťom tam išli s úmyslom   vybrať si záhradný domček, čo sa im aj podarilo.
Hneď naľavo od vchodu boli vystavene kvetinové aranžmán a kvety, ktoré boli pre svoju krásu a neobyčajnosť ocenené. Ocenené boli fialky nových tvarov a farieb. Taktiež množstvo sukulentov a pár nezvyčajných muškátov.
Manžela zaujalo vystavene Ferrari a keď vystavovateľ mu ponúkol možnosť sadnúť si za volant tohto drahého auta, bol viditeľné štastný.
Mňa ako stavbárku zaujali niektoré nove stavebné materiály , ako napr. strešná a krytina tzv. kanadsky šindel , v tvare klasickej škridle, krásne okná a dvere , ale aj šijací stroj, ktorý sám vyšíval obraz.
Neprehliadnuteľné boli aj exotické chrobáky a krásne motýle, za vitrínami.
Páčilo sa mi, ze pri odpadkových Košoch, rozdelených podľa druhu odpadu, bol strojček na dezinfekciu rúk.
Mala Nikolka všetko s nadšením sledovala, ale po hodine si asi povedala, že už videla toho dosť, najedla sa a spokojne v kočíku zaspala.
My sme strávili ďalšie pekne a zaujímavé odpoludnie .
 
 
 
TOPlist