aktualizované: 02.03.2017 14:45:13 

S veselou mysľou na večné časy a nikdy inak!

Auto prezidenta Masaryka
Loading
Ďalšie podsekcie zobrazíte kliknutím na titulky v záhlaví stránky

Auto prezidenta Masaryka.
Vojtech Bradovka.

 

Osudy historického  auta  prezidenta Masaryka.
*PRAGA GRAND*

 
    Koncesia nákladnej dopravy môjho otca z r 1934-38 má svoje zaujmavosti.
  Prvé otcove nákladné auto  zn „Rugby“ bolo vlastne prestavané osobné auto americkej výroby.ktoré sa nevydarilo. Nebolo robené na vtedajšie hrboľaté prašné cesty a často sa kazilo. Namiesto zárobku sa rodina zadľžila a mama na živobytie zarábala šitím. V tom čase nebola vzácnosťou u nás ani návšteva exekútora k vôli daňovým nedoplatkom. Keď sa otec zbavil tohoto auta, kúpil z Jelšavy od miestneho  mäsiara ojazdené malé nákladné auto, ktoré má svoju osobitnú a pozoruhodnú históriu.
    Pôvodne to bola reprezentačná limuzína zn „PRAGA GRAND“ prvého prezidenta ČSR  T.G. Masaryka. Od prezidentskej kancelárie ju odkúpil bývalý bulharský cár Ferdinand Coburg, ktorý žil v exile na   Prednej Hore  pri Muránskej Hute.
Od neho auto odkúpil spomínaný jelšavský mäsiar. Ten ho dal prerobiť na nákladné vozidlo, ktoré malo v certifikáte po prestavbe uvedenú nosnosť 1,5 tony (O robustnosti pôvodnej limuzíny svedčí to, že v núdzi uviezlo až 2,0 tony nákladu.) Z Jelšavy sa dostalo k môjmu otcovi, ktorý v tom čase mal od okresného úradu v Revúcej koncesiu na nákladnú dopravu ako „autodrožkár“. .Hlavnou činnosťou bola doprava tovaru pre ratkovských obchodníkov z veľkoobchodov z Tornaly a Rimavskej soboty.
    Počas letných prázdnin ma otec často brával so sebou na „poznávacie výjazdy“ do Tornaly, Rimavskej Soboty a Lučenca.
    V týchto mestách som počul v tom čase hovoriť väčšinou po maďarsky. Preto som bol veľmi prekvapený, keď som sa dostal s otcom do ďalšieho mesta do Revúcej. Tam som zistil že aj „v meste“ sa hovorí po slovensky. Dovtedy som si vo svojej detskej naivite myslel, že len na dedinách sa hovorí po slovensky.
                                                       
Vtedy v rokoch 1937-38 som si neuvedomoval, že sa vozím na aute, ktoré je
historicku relikviou po prezidentovi  Masarykovi.
Poslednou záslužnou a súčasne dobrou zárobkovou činnosťou auta bola vojenská zákazka  pri rozvážke  stavebného materiálu na stavbu betónových opevnení južných hraníc v okolí Tornaly.
    Bunkre neochránili ČSR s ktorou súčasne dožilo aj naše „historické“ auto a skončilo v šrote . Oceľové nosníky jeho podvozku ešte poslúžili, ako vystuženie betónového stropu nad pivnicou susedného domu.
 Škoda, že sa z neho nezachoval aspoň maskot poniklovaného atleta
na uzávere chladiča, charakteristická figurka pre vtedajšie Pragovky.
Vojtech. Bradovka
                                                                                                        .
TOPlist