aktualizované: 02.03.2017 14:45:13 

S veselou mysľou na večné časy a nikdy inak!

Edita Kušnierová
Loading
Ďalšie podsekcie zobrazíte kliknutím na titulky v záhlaví stránky
 
 
 
 
 
Mgr. Edita Kušnierová
Krátka biografia
 
Nar. 26.10.1948 v Rožňave.
Základná škola: 1-5.ročník v Betliari, 6-9 ročník v Gemerskej Polome
Stredná všeobecnovzdelávacia škola (terajšie gymnázium)s maturitou: v Rožňave
FF UPJŠ Prešov, odbor filozofia-dejepis : 5 semestrov, neukončené štúdium
FF UK Bratislava, odbor veda o výtvarnom umení  a estetika, diaľkové štúdium ukončené štátnou záverečnou skúškou; Cena Martina Benku za diplomovú prácu Národné a internacionálne v slovenskej výtvarnej kultúre 19. a 20. stor. s aplikáciou na architektúru.
Publikačná činnosť (od roku 1970): s tematikou kultúrnych pamiatok Slovenska, regionálnej histórie, výtvarného umenia, ochrany prírody ale aj spoločenskej a politickej problematiky : najprv v časopisoch Krásy Slovenska a českých periodikách Turista na cestu a Lidé a země, neskôr v Obzore Gemera (časopise Gemerskej vlastivednej spoločnosti), Vlastivednom časopise, okresnom týždenníku Zore Gemera, v denníkoch a občasníkoch (Východoslovenské noviny, Pravda, Práca, Nové Slovo, neskôr Verejnosť, Hospodárske noviny, Sme, Rožňavský mesačník, Rožňavský kuriér a i.), v odborných časopisoch Pamiatky a príroda, Pamiatky a múzeá, Múzeum, Múzejné noviny,  Eurostav, Informácie z architektúry, interiéru a designu,  Monumentorum tutela – ochrana pamiatok, spoluautorka  niekoľkých publikácií regionálneho charakteru.  
Prednášková činnosť: na rôznych odborných konferenciách a seminároch – následne publikovanie prednášok v zborníkoch z týchto podujatí, početné prednášky s tematikou pamiatok a regionálnej histórie pre školy, spolky, občianske združenia  a cirkevné zbory.
Scenáre k dokumentárnym TV filmom: Rožňavská Metercia, Gemerské barokové oltáre, spolupráca na scenároch k TV dokumentárnym filmom: Brány Gemera, Gemerské giornata.
Autorka výstav: Stredoveká nástenná maľba v Gemeri (putovná výstava: SR, ČR, MR; 8 inštalácií), Barok z Rákoša, Spomienka na začiatky (k 50.výr. múzea v Betliari), spoluautorka výstav: Ľudová architektúra v Gemeri a Malohonte (putovná výstava - SR, ČR, MR; 11 inštalácií), Stredoveké nástenné maľby v srdci Európy (putovná výstava : 11 európskych štátov, 44 inštalácií), Bitka pri Rožňave.
 
Priebeh zamestnania:
1970 --1980: Okresná správa pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Rožňave
1981 – 1988: Múzeum vo sv. Antone, Múzeum A. S. Puškina v Brodzanoch
1989 – 1991: Banícke múzeum Rožňava – galéria
1992 – 2009: Pamiatkový ústav, neskôr Pamiatkový úrad Rožňava.

 
 
 
Jesenné veršované nostalgie pre našich báčikov a báčinky,
aby sa dobre cítili aj počas nevľúdnych jesenných dní ,
vybrala Dita Kušnierová
 
Na úvod
Dozreli nám už jablone v sade,
divý vinič núka farbu purpurovú,
tak je ticho, tak je clivo všade
Slnko skúpo svoje svetlo kladie
na oblohu tmavoazúrovú
 
Jeseň
Jeseň je.
Stíchol sad a les myšlienky zháňa:
nie sú mu po chuti tie hmlisté, biele rána
bez vtákov ohlasu a šumu divých včiel.
Bez kvapky súhlasu sa jeseň pchá do dvier;
neznajúc zábrany strapatí rúcho skvelé,
jak démon ohnivý prudko letí a smele.

 
Krídelká múch už zoslabli asi
od toľkej námahy uprostred sklenných stien.
Z večerov dýcha chlad, a z rosy
tiež býva prechladnutý deň.
 
Len jedna noc – a je tu opäť, znova
majsterka palety so skicou vždy novou:
zlatá a bronzová, žltá, karmínová,
s vetríkmi na stráňach, s košmi zlatých plodov.
 
Oči sa kamsi zatúlali, v údive prestal plynúť deň,
v jagavých spektrách tóny zaihrali:
fanfáry, dúhy, azúr, zamat samý –
až nevýslovne krásny sen!
(1973)
 
 
Jeseň  na dedine
 
Zas vietor spieva po strniskách
svoju trúchlivú pieseň.
Už čiara života sa kráti,
niečo len tíško zašepká Ti:
Už je tu jeseň!
 
Zas k západu sa tisnú mraky
tmavé a šedé vlasy neba;
vetrisko zlé im pokoj nedá.
vše zakryje ten kúsok neba
a plaší na konároch straky.
 
Už zas ma také čosi napadlo:
ako keď niekto drahý odchádza...
V duši mám zrazu čudnú tieseň –
čo to len so mnou robí táto jeseň:
veď ma tu smútkom obchádza!
 
Akýže smútok! To je prelud,
zažeňte takú poveru!
To len tá jeseň čarodejka
ukázala mi tajné dvierka,
cez ktoré vidieť- nádheru!
 
Ako v čudesnom omámení
zrazu sme všetci bez seba!
Načo tu hovor, všedné slová!
Okamih slasti dymí z poľa:
horúci zemiak pre Teba.
 
Veď sa len posaď, duša moja
na sivý vŕšok, pod brezu.
Či počuješ, jak šuští lístie
z briez, keď dopadá na strnište?
Čoskoro zimu privezú...
(1973)
 
 
Popoludnie v októbri
 
Vysoko stojí obloha azúrová,
sused nám drevo píli.
Opäť je jeseň, jeseň je znova,
rada som takej chvíli.
 
Ovzdušie krája ostrý zvuk píly,
koleso rýchlo sa točí,
nad ním sa k slnku moruša chýli,
zlato nám sype do očí.
 
To tiché popoludnie veští už zimu,
červené šípky z tŕňov oberám;
posledné plody záhrady hynú,
kvapôčky krvi kladiem ku perám.
 
Modrý pás dymu kudlí sa nahor
z blízkeho domu v záhradách,
zlatistú farbu má košatý javor,
slnko za ním už zapadá.
 
Podvečer je a vzduch ochladol,
pri hradskej sa pýri čerešňový strom,
na rad mladých topoľov si oblak sadol,
posledný svit dňa je ešte v ňom.
 
Tichá biela cesta svieti v súmraku,
po mäkkých pilinách cez dvor kráčam k nej.
Ak hľadám v jeseni krásu storakú,
tisíc drobných krás nájdem ešte v nej.
(1978)
       
 
 Pomalá jar

Zima je už dávno zabudnutá,
jar sa má však k svetu pomaly.
Slnko sa tu kdesi poneviera,
z očí tmu si každé ráno stiera,
rado by už vyšlo nad chmáry.

Svet však sivý je, i obloha je sivá.
ospalo kráčam dňom i večerom.
Bizarne čnejú nad krajinou chmáry,
smutno je v tomto daždivom predjarí:
šero za tmou a tma je za šerom.

Prikvitol máj a uvoľnil tie putá,
slnko sa derie mocne spod chmáry.
Teplo je, a včela saje sladký peľ,
kvitne sad a vánok z diaľky priletel,
priniesol sladkú správu o jari.

Precitla zem a odmäklo jej telo,
prijala brázdy, dýcha zhlboka;
škovránčí  spev jej ustatú tvár zmladí,
vetrík v sviežich lupeňoch si svoje struny ladí -
až sa z toho hlava zamotá !
1979
 
 

Komentáre

26.07.2011
• Zuzana J.  |  26.07.2011 16:16:53  |  IP: 78.99.---.---
Krasne basne.Piste dalej, aby slovo neumrelo...Ak chcete,tak
Vam poslem svoju basnicku. E: jzwest@hotmail.com

04.02.2011
• Alan Dolog  |  04.02.2011 21:45:49  |  IP: 95.102.---.---
Dobrý deň,
prepáčte, báčikovia a báčinky, že ako sopliak som strčil nos do vášho milého webu...ale moje Slnko už tiež začalo klesať k horizontu a preto som nakukol do komnaty pre striebristých.
Ale hlavne chcem pani Edite zablahoželať k jej poézii a hlavne poďakovať za básničku Popoludnie v októbri! To dielko je ľudské, a nežné, ako mamine pridájanie. Krásna básnička!!
Nový príspevok
nick  
text
 
 
448+8deväť  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist