aktualizované: 02.03.2017 14:45:13 

S veselou mysľou na večné časy a nikdy inak!

Tequila - svetová špecialita
Loading
Ďalšie podsekcie zobrazíte kliknutím na titulky v záhlaví stránky
Tequila - svetová špecialita...

 
Julius Forsthoffer 
 
  Listy z Mexika 
 
časť 1
Agave - tequila
Madero 11.02.2001.
 
Vysvetlivka pre čitateľov v roku 2009: tento list bol napísaný v roku 2001 podľa aktuálnych miestnych pomerov. Teraz je už situácia v pestovaní a spracovaní agáve zmenená, ale text ponechávam autentický.
 
Od úpravy pitnej vody po starnutie rumu.
 
Konečne sa mi troška poľavilo v práci. Absolvoval som turnus podnikového školenia na tému “Úprava pitnej vody“, kde som si „odprednášal“ po španielsky plných 10 hodín na dúšok v jednom dni (o technológii obecne a potom aj detailne: sedimentácia, filtrácia, adsorpcia na aktívnom uhlí, ionexy v Na, H, OH cykle, problematika reverznej osmózy a membrán až po dezinfekciu a ozonifikáciu).        
Výsledok je ten, že po tomto turné mi vypovedali hlasivky a dnes mam hlas ako starý hrniec, takže potrebujem relax. Tak sa objavila vzácna chvíľa vhodná na písanie. Pre školenie bolo treba v predstihu pripraviť texty, ktoré firma rozmnožila pre každého účastníka, okrem toho materiál pre fólie na premietanie. To bol jeden z dôvodov mojej vyťaženosti prečo som sa skorej nedostal k písaniu. Druhým dôvodom bolo dokončenie prác na projekte urýchleného starnutia rumov, ktorý končíme s veľmi dobrými výsledkami, dokonca využiteľnými aj v našich podmienkach po návrate domov.                        
Preto som s pracovnými výsledkami za uplynulé obdobie vcelku spokojný.

Tequila - svetová špecialita
 
Rysuje sa ďalší projekt v oblasti výroby tequila. (Slovo „el tequila“ v Mexiku je mužského rodu, ale ja použijem v celom ďalšom texte naše zvyklosti:  slová zakončené na –a považovať za ženský rod, teda „tá“ tequila).
Nuž teda, tequily je momentálne nedostatok; táto liehovina sa stáva silne úzkoprofilovou pretože reklama ju povzniesla z mexickej krajovej špeciality na celosvetovo známu atrakciu, (spolu s podobným mexickým nápojom –mezcal-). Tequila sa vyrába z určitého druhu agáve na rozdiel od mezcalu, kde možno použiť viaceré iné/rôzne druhy agáve, alebo aj ich pomiešať.                                                           Plod agáve, v tvare veľkého guľatého ananásu, priemer = 0,5 -1,0 m, dosahje hmotnosť 50 – 150 kg, ale dozrieva 4 - 5 rokov.
Pre produkciu tequily chýba teraz surovina. Preštudoval som si záležitosti a spolu s kolegom Jorge môžeme navrhnúť dobré riešenia, ale realizácia chce čas a peniaze. Nuž uvidíme ako sa to vyvinie.
Výroba tequily ako svetovej špeciality, je na rozdiel od rumu alebo brandy viazaná na teritórium Mexika, dokonca aj tu má presne vyhradené zóny ( podobne ako je v Európe vytýčená oblasť tokajského vina) a to vo viacerých  štátoch, napr. Jalisko, Tamaulipas (Mexiko je federatívny štát, čo si my doma málokedy uvedomujeme; ja momentálne pracujem v štáte Tamaulipas).
Plody z iných druhov agáve nie sú povolené pre výrobu tequily a teda ak sa má zvýšiť výroba tequily musia sa rozšíriť výsadby pravého agáve, no a to si vyžaduje náklady, presnejšie investície do reťaze agrosektoru s 5-ročnou nezaručenou návratnosťou, čo je pre väčšinu tunajších farmárov príliš rizikové s prihliadnutím na to, že agrosektor na rozdiel od sektoru ropného, zatiaľ nemá (napriek proklamáciám a sľubom) potrebnú podporu zo strany štátov, ani od federácie. Okrem toho potrebné množstvo sadeníc by malo byt vypestovane z kultúry selektovanej a kultivovanej z pletivových buniek zaručene zdravých a bezvírusných jedincov aby sa predišlo prípadnej hromadnej infekcii. Tu infekciu nechtiac rozšírilo používanie odnoží, teda rastliniek, ktoré vyrašia z koreňov materskej rastliny, lenže tieto „hijuelos“- (čítaj ichuelos=dieťatká) majú v sebe všetky vírusy rastliny materskej. Samozrejme, že to chce aplikáciu progresívnej botaniky, aj agrotechniky, s hnojením, závlahou, ošetrovaním pôdy a rastlín počas vegetácie. Až potom môže prísť na rad kvasná technológia.
 
Tajomstvá famóznej tequily
 
Keď som sa o tomto rozpísal už v úvode, možno že bude pre Vás všetkých zaujímavé nahliadnuť máličko do tajomstiev famóznej tequily, aj napriek tomu, že v našich končinách nie je až tak známa a rozšírená, hoci v špecializovaných predajniach sa dá kúpiť viac druhov tequily aj mezcalu ( mezcal to je vlastne produkt z rôznych typov agáve), ale neviem akej kvality.
          Nuž teda, tequila začína na poli, rovnako ako whisky, vodka, čí víno, brandy a ovocné destiláty. Zatiaľ čo zrnoviny (pšenica, raž, jačmeň, kukurica) potrebujú pomerne úrodnejšiu pôdu, agáve rastie aj na plochách menej úrodných, polopúštnych, na úbočiach či terasách. Je zaujímavé, že nebolo vyskúšané jej pestovanie na terénoch úrodnejších.
Aj v tomto tu prevažuje tradícia. Agáve je pomerne húževnatá rastlina, prispôsobená pre život v polopúštnych podmienkach, aj v nižšej priemernej teplote, resp. vo vyšších nadmorských polohách, znesie aj chlad, ale teplota nesmie klesnúť pod bod mrazu, pretože ľad by roztrhal bunky v pletivách listov a rastliny by uhynuli (takže na Slovensku by sa vysadenie agáve rovnalo hazardu). V hrubých steblách – listoch akumuluje rastlina vodu potrebnú pre fotosyntézu v podmienkach sucha.

Agave aj zraňuje aj lieči .
 
Pozdĺžne listy, okrem bočných tŕňov sú zakončené jedným ostrým a mimoriadne tvrdým  tŕňom. Všetky tŕne pri pichnutí prenikajú cez kožu a svalovinu až ku kosti. Z počutia a čítania som sa dozvedel, že vpich sám by nebol až taký bolestivý, ale dotyk na okosticu vyvolá okamžitú nervovú reakciu čo sa prejaví úplnou paralýzou končatiny. Trvanie ochrnutia je rôzne a trpia ním najmä zberači plodov, ktorí aby sa k plodu vôbec dostali musia osekať všetky listy a to značnou silou a veľmi ostrým nástrojom, aby sa prerušili všetky veľmi húževnaté vlákna (my tie vlákna poznáme pod menom „heneken“, alebo „sisál“).
          A práve tí zranení zberači zistili, že najlepším liekom na vpichové, alebo sečné poranenie je práve šťava s listu agáve. Niekoľko kvapiek behom pár minút uvoľní bolesť aj strnulosť končatiny a umožní pokračovať v práci. Aký zázrak! Rastlina zraňuje a súčasne aj lieči, človek sa diví a získava skúsenosť použiteľnú počas celého života. Ale toto je iba malé odbočenie napriek tomu, že niekedy sečné rany zavinia až trvalú invaliditu.
 
Plody o priemernej hmotnosti 75 kg
 
Aby sme si urobili obraz o rozsahu uvažovaného projektu uvádzam pár faktov: Jedna malá fabrika na tequilu potrebuje ročne spracovať plody z plochy 100 ha, veľká fabrika z plochy 1000 ha. Agáve sa vysadzuje formou predpestovaných sadeníc v rozpone 1,5 metra a teda na 1 hektári sa nachádza zhruba 4440 rastlín. Pre vysadenie tisíc hektárov treba ročne okolo 4,5 miliónov sadeníc, teda osobitnú plantáž na sadenice. Ak každá rastlina dá plod o priemernej hmotnosti 75 kg veľká fabrika potom dostane na spracovanie denne asi 800 – 1000 ton fytomasy. No a pre 5 ročnú rotáciu treba mat k dispozícii 5000 ha pôdy.
Pôda v podmienkach Mexika nie je problémom, nateraz však chýba zodpovedajúca produkcia sadeníc a samozrejme spracovateľská fabrika a toto všetko sprevádza obava, či budúca zvýšená produkcia tequily nespôsobí na trhu pokles ceny a tým predĺženie doby návratnosti vložených investícií. Tým samozrejme nechcem povedať, že spracovateľské závody v Mexiku neexistujú. Práve tie existujúce majú obavy z nového projektu, pretože to ohrozuje ich doterajšie, dosť monopolné, postavenie, čo je pochopiteľné.Prečo o tom tak zoširoka píšem? Lebo ma to zaujíma ako ojedinelý projekt a pravdaže by som sa rád na ňom aj podieľal.
 
Zber plodov agáve je výlučne mužská záležitosť.
 
Vrátim sa však k surovine. Je to výlučne  ručná práca. Z tohto dôvodu realizácia projektu  by vytvorila mnoho nových pracovných príležitosti. Zberač („el jimador“ čítaj chimador; rovnaké meno má aj jeden známy druh tequily) musí mať zručnosť, dostatočnú fyzickú silu a vhodné, dobre nabrúsene náradie podobné malému rýľu, ktorým oseká ostnaté ramená – listy agáve (quitar las pencas) a presekne koreň (desprender de la raíz). Skúsený jimador oseká jednu rastlinu zhruba za minútu, ale to sa nedá aplikovať ako norma. Potom pomocní robotníci, prevažne nádenníci (los jornaleros = chormaleros) sústreďujú „hlavy“ k prístupovým cestám (cargar en la cabeza) a preto ich nazývajú „los cargadores“. Je to práca ťažká. Mechanizácia nakládky je doteraz zriedkavá, pretože terény sú často zle prístupné, regulárne cesty sa nerobia, pretože po vysadení príde nasledujúci zber až za 5 rokov.                                                              
Samozrejme, že aj sem príde určité spriemyselnenie práce, (otázka je, kedy a ako), možno, že prostredníctvom nášho projektu (nechcem si namýšľať). Je samozrejmé, že turisti a náhodní pozorovatelia môžu mať iný pohľad a najmä dojmy z agávových lánov, ktorých zeleň, vlastne modrozeleň, v slnečnom svite žiari do krajiny a pripomína mierne zvlnenú hladinu mora pri nezamračenej oblohe. Pre toto sfarbenie sa táto rastlina volá modré agáve tequilové (Agáve azul tequiliana Weber). Meno Weber je pamiatka na nemeckého botanika, ktorý systemizoval mnohé druhy agáve.
Osekané listy, ak zostávajú na poli zoschnú a postupne spráchnivejú. Ak sa zbierajú získavajú sa z nich sisalové vlákna, podobne ako u nás vlákna konopné. Potom sa pole preorie (v svahoch sa využívajú kone) a vysadzujú sa nové sadenice. Pre výsadbu je optimálne obdobie dažďov, aby sa mladé rastliny dobre uchytili, zakorenili a zásobili vodou pre obdobie sucha (nesmierne výhodná by bola aplikácia slovenskej technológie založenej na namáčaní koreňov do hydrofilných gélov). Samozrejme, že intenzita rastu závisí na výžive rastliny, vode a slnečnom svite. Bolo by účelné vyskúšať aj listové aktivátory fotosyntézy. Každé skrátenie periódy zberu značí významný prínos, rovnako ako dosahovanie vyšších priemerných hmotností plodov.
 
Historická predúprava i kotlová destilácia len ako muzeálny exponát,
 
A tak sme sa dostali k spracovaniu plodov a nás teda zaujíma čo sa skrýva pod názvom spracovateľská fabrika. Nuž, v  prvej časti sa jedná o dosť špecifické spracovanie lignocelulózovej suroviny, transformujúc prevažnú časť jej polysacharidov (inulín, hemicelulózy a celulóza) na skvasiteľné cukry. V druhej časti je to fermentácia, potom destilácia a nakoniec starnutie destilátu a formulácia liehového nápoja tequila.
Samozrejme, ako vždy, všetko závisí na kvalite a zrelosti suroviny, ale aj na kvalite technológií vyberaných tak, aby dobre plnili svoj účel pri dodržaní kvality a výťažnosti produkcie, pri najnižších výrobných nákladoch. Hej, veru, posledná veta je akoby vystrihnutá z učebnice ekonómie, lenže tento princíp je platný obecne.
Prvá fáza spracovania plodov je teda premena rôznych polysacharidov na jednoduché cukry. V dávnych časoch na to vyskúšali tepelnú úpravu, samozrejme v  primitívnych podmienkach i  formách. Plody agáve jednoducho parili-varili (a často pripálili) v jamách vyhĺbených do zeme, vyložených kameňmi, ktoré sa vyhriali spaľovaním konárov. Na horúce kamene potom dali palmové listy a plody agáve, celé zakryli a zasypali zeminou, aby sa to dobre prehrialo. Ťažko hodnotiť účinnosť a výťažnosť tejto prvotnej technológie, ale teplo, ako aj kyseliny a enzýmy prítomné v plode fungovali hydrolyticky a poskytli skvasiteľnú masu. Je jasné, že primitívna predpríprava formovala následnú chuť aj vôňu budúceho destilátu tak, ako rašelinový dym používaný na sušenie sladu pre výrobu škótskej whisky. „Uvarená“ masa, silne vláknitá (samozrejme, hydrolyzovala sa iba najľahšie rozštiepiteľná substancia) sa mechanicky, kamennými kolesami drvila a žmýkala za súčasného vlhčenia vodou, aby sa uvoľnili a do roztoku prešli vodorozpustné látky. Neskôr už použili na pohon kameňov kone.
Až takto získané brečky bolo možné skvasovať a z dnešného pohľadu to boli fermentácie heterogénne, ovplyvnené celým spektrom prítomných mikroorganizmov (vrátane butyrogenných clostridií z dobytčieho trusu), ktoré prežili pôsobenie predúpravy, alebo sa dostali do procesu pri drvení a žmýkaní. Takže vo vykvasenom diele sa okrem etanolu nachádzali vari všetky metabolity prítomných mikroorganizmov, najmä alkoholov, aldehydov, kyselín, esterov, látok heterocyklickych pochádzajúcich z degradácie lignínov, ktoré sa alebo oddelili pri následnej destilácii, alebo spolu s etanolom prešli do destilátu formujúc jeho chuťové a vôňové charakteristiky.
Samozrejme, takáto historická predúprava i kotlová destilácia existuje dodnes ako muzeálny exponát, alebo v realite ako vylepšené nadzemné „pece“, ktoré ešte fungujú ako vyhľadávané expozície pre turistov, dokumentujúc tým tradície príslušného výrobcu.
Je logické, že po takej exkurzii majú turisti možnosť zakúpiť si príslušný produkt, hoci to, čo dostanú vo fľaši určíte nepochádza priamo z navštívenej atrakcie. Ale to nie je na prekážku šírenia dobrého mena dobrej tequily, pretože ako vždy, aj tu existujú druhy najlepšie, výborné, dobré, aj  málo dobré, (čo je vždy hodnotenie relatívne), ale určené pre spektrum konzumentov, ktorí si sami volia to čo považujú za zodpovedajúce ich predstavám a možnostiam.
 
Inžiniersky perfektná moderná technológia
 
Moderná termická úprava sa robí v reaktoroch – autoklávoch, pri zvýšenej teplote (až 120 stupňov Celzia). Môžu sa pridávať katalyzátory urýchľujúce a prehlbujúce dekompozíciu polymérnych zložiek. Je to technológia inžiniersky perfektná, podstatne účinnejšia ako tá primitívna, dosahuje vyššiu rýchlosť procesu, vyššiu čistotu a identitu vo všetkých etapách. Lenže konzervatívni znalci tequily hovoria, že to nie je to isté. Samozrejme, že nie!. Čistejší proces bude mať vždy „čistejší“ produkt a ten bude mať odlišné charakteristiky ako ten „menej čistý“, ale túto dilemu poznáme aj pri našich ovocných destilátoch, rovnako ako vo výrobe vína -technológie tradičné oproti moderným- a záleží iba na osobe, znalostiach a náklonnosti konzumenta, ktorému produktu dá prednosť.
To čo sa v minulosti robilo pomocou točivých kameňov, teda extrakcia a separácia rozpustných zložiek od nerozpustnej vlákniny, dnes vykonajú dezintegrátory a výkonné sitopásové lisy či špeciálne extraktory, vrátane premytia zvyšku tak, aby nedochádzalo k zbytočnému zrieďovaniu; dokonca možno nerozloženú vlákninu vrátiť na opakovanú hydrolýzu pri tvrdších podmienkach v prospech depolymerizácie, alebo s prídavkom vhodných enzýmov. O rôznom inom využití vlákniny niet pochybností a v krajnom prípade sa dá využiť na výrobu kompostu.
A tak sme sa dostali až k modernizovanej fermentácii. Súčasná technológia použije čistú monokultúru kvasiniek vyselektovaných z agáve, asimilujúcich hexózové aj pentózové cukry. Volia sa zvyčajne kmene psychrofilné, kvasiace aj pri nižších teplotách ( s ohľadom na umiestnenie závodov v chladnejšom horskom prostredí v nadmorskej výške okolo 2000 m ), adaptované na počiatočnú vyššiu koncentráciu cukrov a na vyšší obsah etanolu vo vykvasenom diele. Ak budú roztoky po odlisovani vlákniny dostatočne čisté je možné použiť vratnú separáciu, alebo destilovať kvasy spolu s kvasinkami. Oba spôsoby majú svoje výhody, ale momentálne sám neviem čo je výhodnejšie z hľadiska kvality tequilového destilátu, na rozdiel od výroby čistého etanolu.
Klasická výroba využíva kotlovú destiláciu, kde prvý produkt (ordinario) má 20-30% obj. Oddeľuje sa úkvap (cabeza) a dokvap (cola). Nasleduje redestilácia a produkt (tequila blanco - biela) má 40-75% obj. Moderná destilačná súprava si vyžaduje inžinierske riešenie (podobné ako kolóny na aguardiente pre výrobu rumu, alebo pre destiláciu vina na brandy), aby sa pri destilácii a zosilnení liehovitosti neoddelili charakteristické chuťové a vôňové zložky.
 
Dozrievanie a  starnutie destilátu je opradené rodinným tajomstvom,
 
Ale aj sem už preniklo racionálne spriemyselnenie. Produkt po redestilácii - tequila blanco  (biela tequila) má typickú čistú chuť a vôňu, nastavenie liehovitosti záleží od určenia. Pre fľašovanie sa riedi na 38-40 % obj., pre dozrievanie v dubových sudoch na 55 % obj Prirodzené dozrievanie má trvať najmenej 2 mesiace, čo zjemní chuť a takýto produkt sa volá tequila reposado (tequila odležaná – zlatá Ak dozretie trvá najmenej rok získa sa produkt tequila añejo (tequila stará).
         Samozrejme existujú aj destiláty s prídavkom etanolu nazývané tequila mixto (tequila miešaná- rezaná) pričom sa vyžaduje aby obsahovali minimálne 60% pravého destilátu, (podľa mexických predpisov takáto „tequila mixto“ musí mat obsah pravého destilátu deklarovaný na etikete). Ďalší produkt „tequila abogado“ je už formulovaný s prídavkom aditívov a esencií. Samozrejme, že výroba produkuje aj tequily starené rôzny počet rokov, príslušne sa to deklaruje aj oceňuje. Každá má svoju charakteristickú chuť a vôňu takže na svoje si príde každý počnúc neskúsenými konzumentmi až po znalcov, od fanúšikov určitej značky po snobov, ale častým kritériom pre nákup býva príťažlivá adjustáž, vhodná reklama a konečne aj cena. Nuž po takejto odbornej pasáži sa žiada;
 
 
Pár slov k spôsobom aj forme pitia tequily.
 
Veľa sa zveličuje, ale sú aj takí šamstri, ktorí to predvádzajú profesionálne. Samozrejme, že pri tom nesmú chýbať charakteristické pomôcky a to citrón, soľ a často aj sangrita (špeciálny nápoj z rajčiakovej šťavy), ale to sú zvyklosti a chute mexické. Mne dobrá tequila chutí aj bez tých prísad.
Tequila sa samozrejme dá piť s ceremóniami, alebo bez nich, z obyčajných pohárikov, alebo zo špeciálnych (tie špeciálne – tequilové, sú svojim spôsobom malé umelecké dielka), s prídavkom ľadu, alebo bez ľadu, so sódou, s tonikom, alebo v koktailoch, dokonca aj s pivom a samozrejme pri najrôznejších príležitostiach.
          V tomto sú si Mexičania a Slováci dosť podobní, lebo dúšok nápoja je to liek na všetko. Muži pijú s pôžitkom vo chvíľach oddychu, pohody, ale aj vo chvíľach zármutku a žiaľu obecne, ale najmä pri trápení ktoré im spôsobuje neopätovaná láska. To tunajší muži (mladí aj starší) prežívajú vo veľkej frustrácii, ktorú si zmierňujú tequilou pri muzike mariachis a sú schopní pritom aj
úprimne plakať skoro ako malé deti. To citové prejavenie je zaujímavý povahový rys a obecne sa nazýva „machismo“ – teda kult mužskej časti populácie. No a to ostatné je iba vecou výdrže. Iné príležitosti bývajú v piatok a v sobotu večer.
          Koniec pracovných dní je dobrý dôvod urobiť si nejaké to blaho, každý podľa možnosti a úrovne, ale ak je dobré počasie a ešte aj mesiačik svieti, je to prijemné posedenie spravidla na priedomí, alebo v „patiu“ (čo je niečo ako záhradka v strede domu) za zvukov všadeprítomnej muziky z rozhlasu, z pásky či CD, ale vždy na maximálnych decibeloch.
Ja na tom oceňujem najmä to, že ľudia v takomto čase počúvajú predovšetkým mexickú muziku, melodickú, príjemnú pre uši (až na tú hlučnosť) na rozdiel od všetkých existujúcich variantov súčasnej modernej muziky pre voľný čas. Každá z mexických muzík mariachis, musica ranchera, musica norteňa (zo severu) je svojim štýlom, rytmom i použitými nástrojmi charakteristická, len trubka v kapele mariachis má pôvod z vojenskej hudby rakúsko-uhorského cisára Maximiliana).Ja to vnímam takto, ale tí mladší by mohli mat iný názor – je to vec osobného vkusu a orientácie. Mnohé mexické pesničky, najmä zo severného vidieka mi nesmierne pripomínajú hudbu Kolumbijčanov, sprevádzanú chromatickou harmonikou. Je to iný typ hudby a spevu ako mariachis, ale taký oddychový, dobre sa počúva.
 
          Na záver niekoľko všeobecných postrehov z Mexika    
 
Je február, premenlivé počasie, je chladno, cez deň mrholilo, teraz prší. Neveril by som, aké prudké a rýchle zmeny počasia tu prebiehajú: ráno je zima a na obed z teba už riadne steká pot. Ráno, hmla hustá ako mlieko, tričká a košeľa vôbec neschne a už napoludnie severák takže potrebuješ sveter a vetrovku. A to ešte nepoznám letné vrtochy, či maximá teploty smerom hore. Ale teraz už nie je klíma taká drastická ako na prelome rokov. Hoci je už február v studených a vlhkých miestnostiach je pomerne nepríjemne, nielen písať, ale aj robiť čokoľvek iné. Ono, keď píšem „dnes“, tak to nie je presne podľa dátumu, pretože tieto riadky pribúdajú na papieri tak akosi na pokračovanie aj v priebehu viacerých dní podľa toho ako stíham, alebo ako mi chutí porozprávať sa s Vami touto guttenbergovskou formou.
Samozrejme, ťažkosti  chodia v množinách a tak ma seklo v krížoch, takže som sa pohyboval ako chromý, primerane neohybne, ale pretože ma to chytávalo už aj doma som na to pripravený vhodnými liekovými formami. Ale aj tak to trvá 5-6 dni, ale som už podstatne lepší. Keď som sa dotkol liekov, musím povedať, že vyber je široký, sú tu zastúpené takmer všetky známe farmaceutické spoločnosti sveta, ale predáva sa aj veľa liekov generických za podstatne nižšie ceny, ako majú chránené značky. Ale aj tak sú lieky oveľa drahšie ako u nás. Mená liekov sú odlišné, závisí to od registrácie a tak som musel tunajšie analógy hľadať podľa obsahu účinných substancií. Mnohé lekárne sú zapojené do dispečingu, takže ak niečo momentálne nemajú do niekoľkých hodín liek zabezpečia. Sú na to „kuriéri“ a lekárne za to neinkasujú príplatky, berie sa to ako služba ( zrejme je to v cene liekov), aby pacient nemusel sám pochodiť celé veľké mesto.
Ale ešte som Vám vôbec nepísal o tunajšej doprave. Je hustá, najmä v uliciach hlavných ťahov, vozovky sú priemerné až zlé, veľké a hlboké jamy (výtlky) vyjazdené ťažkými náklaďákmi. Železnica síce v určitom úseku existuje a dopravuje, ale je pomalá a tak slúži hlavne pre suroviny; inak vlakové súpravy sú dlhé a veľmi ťažké, často ich ťahajú dve-tri motorové lokomotívy. Namiesto klasického zvonca už majú lodné trúby takže ich počuť široko-ďaleko.
Niektoré cestné ťahy cez naše súmestie (Tampico-Madero-Altamira) majú zelenú vlnu, ale spôsob jazdy je dosť živelný, zodpovedajúci hispánskemu temperamentu, teda plyn-brzda-plyn a k tomu obľuba v myšičkovaní, takže jazda je zriedkavo plynulá. Značky aut sú z celého sveta, dosť rozšírený je „chrobák“ Volkswagen, a vozidla japonské. Typy starých amerických limuzín -korábov ciest- existujú a fungujú, slúžia ako hromadné taxíky so stanovenou trasou, ale pre rozmery a spotrebu sa čím ďalej tým viac uprednostňujú vozidlá menšie a obratnejšie. Dováža sa dosť ojazdených aut z USA a to úplne pripomína situáciu u nás. Je tu veľa firmičiek, ktoré staré autá rozoberajú na súčiastky, takže sa dajú zohnať náhradné diely aj na dosť staré modely. Na cesty trans-mexické, aj na veľké vzdialenosti treba samozrejme vozidlá masívnejšie, odolnejšie zlým cestám a poskytujúcim viac pohodlia. Tam kde sú diaľnice, je situácia lepšia, ale kde nie sú tam nákladná doprava spomaľuje až prekáža ostatným. Ale čo robiť? Nákladiaky sú prevažne návesové, niekedy ešte s prívesom a to sú lode na cestách. Cez horské zákruty majú čo robiť, ale rovnako aj tí čo sa vlečú za nimi a nemôžu ich predbehnúť. Inak kamiony podľa mojej mienky jazdia neprimerane rýchlo vzhľadom na kvalitu vozovky, ale asi je to vec rutiny. Neviem však posúdiť reálnu dobu životnosti vozidla exploatovaného za takých podmienok. Samozrejme havárie na cestách sú veľmi časté a najviac na ne doplácajú práve tie subtílnejšie a slabšie vozidlá.
      Príroda je akoby zaskočená počasím. Mohutné kvitnutie manga koncom decembra neprinesie úrodu. Zima a dažde spôsobili, že kvety priamo na stromoch splesneli a to čo prežilo zrážajú veterné smršte, ktoré prichádzajú nečakane a keď prestanú je na zemi plno malých nezrelých plodov, ako keď u nás na jeseň padajú konské gaštany.
Počas januára som bol dvakrát na pláži, ale nie rekreačne. Robili sme prieskum kontaminácie pláže komunálnym odpadom. Prieskum má slúžiť ako podklad pre opatrenia na skvalitnenie služieb, pretože cez Veľkú noc a v lete sú pláže plné turistov; chodia sem aj z Texasu, pretože tamojšie pláže sú viac močaristé a bahnité. Tunajšie pobrežie je výborné. Má síce hnedý jemný piesok, ale sklon dna je veľmi mierny,
Pobrežie je bezpečné aj pre deti aj pre neplavcov, ideálne na máčanie sa v slnkom ohriatej slanej vode. Voda je číra, nemá chaluhy ani riasy, vlny prichádzajú kolmo k brehu – je nádherný pohľad na tie čipky prírody. Keď je silnejší vietor tvorí sa aerosól dobre viditeľný voľným okom, pretože pláž je mnohokilometrová, ale niektoré úseky nie sú vôbec kultivované.
           Prieskum sme zvládli, ale nie je to veľmi presné, pretože mnohé pozostatky sú ešte od minulej sezóny. Teraz bolo na pláži málo ľudí a kúpali sa iba deti, ktorým po vylezení z vody bolo chladno až drkotali zubami.
Spomínam si na rok 1969, keď na Kube sme sa cez Vianoce chodievali kúpať na vyľudnené pláže – nám zima nebola, ani voda sa nezdala studená a miestni nás považovali za otužilcov až bláznov; oni sa nenamočili. Po tridsiatich rokoch to chápem, vtedy som sa, neskúsený, čudoval. A preto toľko ľudí zo severu cestuje na sviatky za slnkom aby úspešne naplnili príjmy z turistického ruchu. Tu si tohto faktu ešte príliš nehľadia, zrejme to chce čas a vývoj.
Keby ten kus pobrežia malo Slovensko neviem ako by sme sa oñ starali. Súdiac podľa súčasného stavu doma, asi ako teraz ti tunajší, pretože Jánošíkovi potomkovia chcú rýchlo zbohatnúť, ale bez toho, aby poskytovali relevanciu. A turisti každého kalibru sú na to veľmi citliví a ak sa cítia „ozbíjavaní“ idú hľadať krásy prírody a pokoj inde.
Myslím, že som sa dosť „vyrečnil“ a treba dať oddýchnuť písačkám, aj Vám, ktorí ste vydržali čítať dakujem za trpezlivosť a srdečne pozdravujem     Julo.
***
 
Poznámka administrátora wbs
Julius Forsthoffer   (zo životopisu)
Ing., (Kvasná chémia a technológia) PhD., (Fermentácia, Biotechnológia)
Materinský: slovenský ,   Ostatné: španielsky, nemecký, ruský, anglický,
 Konzultant, Univerzitný učiteľ, Pracovník výskumu a vývoja,
Zúžitkovanie a zneškodňovanie odpadov, Technický risk-management
V rokoch 2000 - 2002 pôsobil v Mexiku ako poradca pre výskum a technológie
INSTITUTO POLITECNICO NACIONAL   CICATA,
Centro de Investigaciones Altamira, Zona Industrial, Mexico

 
 

Komentáre

Nový príspevok
nick  
text
 
 
958-5jedna  =  
Vyplňte kontrolu proti SPAMu.
TOPlist